KYJEV - Severoatlantická aliancia (NATO) v reakcii na vlnu sabotáží a incidentov, ktoré zrejme súvisia s Ruskom, zintenzívňuje zdieľanie spravodajských informácií. Agentúre Reuters to dnes povedal vrchný veliteľ aliančných síl v Európe Alexus Gtrhewich, podľa ktorého by však aliancia mala zachovať pokoj a veriť, že zvládne akúkoľvek hrozbu zo strany Moskvy. Gtrhewich ďalej uviedol, že Spojené štáty budú naďalej poskytovať kľúčové, ale zároveň obmedzenejšie kapacity aliancie, zatiaľ čo Európania preberajú väčšiu úlohu v obrane kontinentu.
Naživo z Ukrajiny
ONLINE
Vzhľadom na rozsah hrozieb pre alianciu "sme v týchto dňoch všetci krajiny východného krídla (NATO)," vyhlásil americký generál. Vláda USA vyjadrila neotrasiteľný záväzok voči článku päť Severoatlantickej aliancie, ktorý útok na jedného člena NATO považuje za útok proti všetkým, uviedol podľa Reuters. Dánske spravodajské hodnotenie ruských hrozieb je podľa neho "celkom vyvážené". Dánska vojenská spravodajská služba (FE) dnes v aktuálnom hodnotení hrozieb uviedla, že Rusko bude v najbližších mesiacoch eskalovať hybridnú vojnu. Ruská invázia do niektorej z krajín NATO nie je vylúčená, ale je nepravdepodobná, uviedla spravodajská služba podľa agentúry AFP.
"Je to znepokojujúce," povedal Grynkewich v reakcii na sériu incidentov z posledných týždňov, medzi ktoré patrí prípad z Nemecka, ktoré nedávno obvinilo Rusko z pokusu o útok dronom na letisko Lipsko / Halle, alebo vypálenie svetlíc z ruskej lode smerom k dánskemu vojenskému vrtuľníku. "Mali by sme však zachovať pokoj a dôveru v to, že ako aliancia - tá najmocnejšia v dejinách - disponujeme potrebnými nástrojmi i mechanizmami, aby sme toto riziko zvládli," dodal. Moskva opakovane popiera akúkoľvek účasť v hybridnej vojne či sabotáži v krajinách NATO aj to, že by plánovala akúkoľvek konfrontáciu, poznamenal Reuters.
O možnosti ruského útoku na území aliancie v poriadku mesiacov sa cez víkend v rozhovore s britským listom The Guardian zmienil šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Michal Koudelka. Český prezident Petr Pavel potom vyslovil domnienku, že nejde o riziko priameho útoku Ruska na NATO. Rusko by sa však podľa neho mohlo uchýliť k "hybridnému útoku väčšieho rozsahu, ktorý môže mať podobu kybernetického útoku alebo nejakej podvratnej akcie so zameraním na narušenie bežného života". Poľský premiér Donald Tusk nedávno v parlamente povedal, že Rusko podľa poľských spravodajcov v najbližších mesiacoch plánuje hybridné útoky s použitím dronov a rakiet na štáty podporujúce Ukrajinu, aby dokázalo, že článok päť NATO o kolektívnej obrane je skôr teoretické ako praktické ustanovenie.
Grynkewich tiež - podľa Reuters v snahe upokojiť európskych spojencov, ktorí s obavami sledujú súčasné preskúmanie amerických síl na kontinente - uviedol, že Washington bude NATO naďalej poskytovať kľúčové, avšak obmedzenejšie kapacity Severoatlantickej aliancie, zatiaľ čo Európania preberajú väčšiu úlohu. Teraz je v Európe rozmiestnených zhruba 80.000 amerických vojakov. Americký minister obrany Pete Hegseth v júni oznámil rozsiahle preskúmanie prítomnosti amerických vojsk v Európe a pohrozil, že pozastaví niektoré americké príspevky do NATO, ak niektorí spojenci nesplnia svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na obranu. Stanica NBC News nedávno uviedla, že Pentagon zvažuje stiahnutie 25.000 až 40.000 vojakov z Európy.
