MOSKVA – Litva môže „zmiznúť z mapy sveta“ a jej spojenci z NATO jej neprídu na pomoc. Takto sa bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhrážal pobaltskej krajine po tom, ako Vilnius podnikol ďalší krok k zrušeniu ústavného zákazu rozmiestnenia jadrových zbraní. Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady tvrdí, že ostatné štáty Aliancie by kvôli Litve neriskovali globálnu jadrovú vojnu.
„Litva zmizne z mapy sveta“
Medvedev sa k Litve vyjadril počas pracovnej cesty v Severozápadnom federálnom okruhu Ruska. Video zo stretnutia s vojakmi následne zverejnil na ruskej platforme Max.
Podľa agentúry Interfax reagoval na pripravovanú zmenu litovskej ústavy, ktorá by otvorila možnosť umiestniť v krajine aj jadrové zbrane.
„Robia to zbytočne. Tí hlupáci nechápu, že ak sa, nedajbože, niečo také stane a my budeme musieť reagovať na ich kroky, a to aj v samotnej Litve, nikto sa ich nezastane,“ vyhlásil Medvedev.
Jeho ďalšie slová boli ešte ostrejšie. „Aj keby tam zostalo spálené pole, žiadne iné krajiny za nich bojovať nebudú,“ povedal podľa Interfaxu.
Medvedev následne spochybnil samotný základ kolektívnej obrany NATO.
Tvrdí, že článok 5 nebude fungovať
Litva je členom Severoatlantickej aliancie od roku 2004. Prípadný ozbrojený útok proti nej preto spadá pod článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého sa útok proti jednému členovi považuje za útok proti všetkým.
Medvedev však tvrdí, že v prípade ruského útoku na Litvu by spojenci tento mechanizmus nepoužili.
„Známy článok 5 Severoatlantickej zmluvy nebude uplatnený. Všetci to uznávajú, pretože ak by bol uplatnený, znamenalo by to globálnu, planetárnu katastrofu,“ vyhlásil. A vzápätí dodal: „Litva však zmizne z mapy sveta.“
Jeho vyjadrenia zachytili aj ruské denníky Kommersant a Vedomosti, pričom nejde o anonymne sprostredkovanú hrozbu – Medvedevove slová pochádzajú z videa, ktoré zverejnil na svojom vlastnom účte.
Litva chce odstrániť zákaz jadrových zbraní
Dôvodom najnovšieho výbuchu ruskej rétoriky je pripravovaná zmena litovskej ústavy.
Jej článok 137 v súčasnosti zakazuje na území Litvy umiestnenie zbraní hromadného ničenia a zahraničných vojenských základní.
Litovský parlament začal proces smerujúci k odstráneniu tohto obmedzenia už v júli. 9. septembra návrh podporil parlamentný výbor pre právne záležitosti pomerom hlasov sedem ku dvom.
Predseda parlamentu Juozas Olekas argumentuje tým, že ustanovenie pochádza z úplne iného bezpečnostného obdobia a v súčasnosti obmedzuje možnosti Litvy v rámci spoločnej obrany NATO.
Zrušenie zákazu však automaticky neznamená, že americké jadrové zbrane budú v Litve rozmiestnené. Vytvorilo by iba právnu možnosť, aby sa tak v budúcnosti stalo.
Litovský minister obrany Robertas Kaunas už v júni potvrdil, že Vilnius o možnosti umiestnenia amerických jadrových zbraní diskutuje so Spojenými štátmi.
Kremeľ pohrozil Litve už deň predtým
Medvedev pritom nie je jediným vysokopostaveným ruským predstaviteľom, ktorý v posledných dňoch reagoval na litovské plány hrozbami.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok 11. septembra vyhlásil, že ak by Litva jadrové zbrane skutočne prijala, dostala by sa do hľadáčika ruského jadrového arzenálu.
Podľa Peskova by zrušenie zákazu bezpečnosť Litvy neposilnilo, ale naopak zhoršilo.
Medvedev zašiel o niekoľko hodín neskôr ešte ďalej a začal hovoriť priamo o zániku krajiny.
Litva: Sme cieľom už teraz
Vo Vilniuse vyvolali ruské vyhrážky ostrú reakciu. Litovskí politici ich podľa tamojšej verejnoprávnej LRT označili za súčasť politického a psychologického nátlaku Moskvy.
Predseda parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Robertas Puchovičius upozornil, že Rusko môže Litvu považovať za cieľ bez ohľadu na to, či na jej území jadrové zbrane sú. „Musíme pochopiť, že sme potenciálnym cieľom už teraz,“ povedal.
Podľa neho by preto ruské hrozby nemali rozhodovať o tom, aké obranné opatrenia Litva prijme.
Nausėda: Bezpečnostná situácia sa zhoršuje
Zmenu postoja Vilniusu podporuje aj litovský prezident Gitanas Nausėda.
Po rokovaní s predstaviteľmi parlamentných strán upozornil, že ústava vznikala v období, keď bola geopolitická situácia úplne odlišná.
Bezpečnostné prostredie v regióne sa podľa neho neustále zhoršuje a Litva musí mať možnosť reagovať na nové hrozby.
Odstránenie ústavného zákazu podporili predstavitelia viacerých politických strán. Konečné rozhodnutie však ešte nepadlo a proces zmeny ústavy bude pokračovať.
NATO už tento víkend vyslalo nad Litvu stíhačku
Medvedevovo tvrdenie, že spojenci Litve nepomôžu, prichádza paradoxne práve v čase, keď NATO demonštruje svoju vojenskú prítomnosť v krajine.
V nedeľu 13. septembra Litva dočasne uzavrela letisko vo Vilniuse po podozrení, že do jej vzdušného priestoru prenikol dron. NATO vyslalo na preverenie situácie stíhačku zo základne Šiauliai, kde momentálne v rámci ochrany vzdušného priestoru pôsobí talianske letectvo.
Poplach napokon trval iba 38 minút. Pilot zistil, že podozrivé objekty boli v skutočnosti kŕdeľ vtákov, a letisko opäť otvorili.
Incident však ukazuje zvýšenú pohotovosť v regióne. Reuters upozorňuje, že obavy pobaltských a severských štátov rastú po prípadoch vojenských dronov prenikajúcich alebo zalietavajúcich do vzdušného priestoru členov NATO.
Medvedev pritom súčasne tvrdí, že Rusko nemá v úmysle napadnúť európske krajiny a úvahy o ruskom útoku na Európu označuje za nezmysel. Jeho ubezpečovanie však sprevádza veľmi odlišná rétorika voči Litve: ak by Moskva považovala jej kroky za hrozbu a vojensky zareagovala, podľa bývalého ruského prezidenta by výsledkom mohla byť krajina vymazaná z mapy sveta.
