Americký námestník ministra obrany pre politiku Elbridge Colby počas nedávnych rokovaní v Bruseli upozornil, že niektoré štáty musia rýchlejšie preberať vojenské kapacity, ktoré pri obrane Európy dlhodobo zabezpečovali Spojené štáty.
WASHINGTON – Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvyšuje tlak na spojencov v NATO, od ktorých požaduje výraznejšie investície do obrany. V prípade Veľkej Británie môže Washington siahnuť po mimoriadne citlivej páke – prehodnotiť svoj postoj k Falklandským ostrovom, o ktoré Londýn v minulosti dokonca viedol vojnu s Argentínou. Samotný Trump už potvrdil, že americký postoj k spornému súostroviu preveruje.
Washington preveruje svojich spojencov
Spojené štáty v súčasnosti uskutočňujú rozsiahlu revíziu svojej vojenskej prítomnosti v Európe. Jej výsledkom môže byť aj zníženie počtu amerických vojakov či vojenských prostriedkov určených na obranu európskych členov NATO.
Bloomberg už v auguste informoval o nezvyčajnom dotazníku, ktorý Washington rozoslal spojencom. Američanov okrem iného zaujíma, či jednotlivé krajiny verejne podporujú zahraničnú politiku USA, či obmedzujú využívanie svojich základní americkou armádou alebo či nakupujú zbrane od amerických výrobcov.
Dokument podľa zdrojov agentúry vyvolal medzi spojencami znepokojenie. Niektoré vlády ho vnímajú ako spôsob, ktorým chce Washington posudzovať ich politickú lojalitu výmenou za pokračujúcu americkú bezpečnostnú podporu.
Spojenci sa pritom na minuloročnom summite NATO zaviazali postupne zvýšiť výdavky na obranu a s bezpečnosťou súvisiace oblasti až na päť percent HDP.
Británia má dostať „osobitnú pozornosť“
Mimoriadne citlivá môže byť situácia pre Veľkú Britániu. Podľa denníka The Telegraph má Londýn dostať pri americkom hodnotení záväzkov spojencov „osobitnú pozornosť“.
Pentagon má medzi možnosťami, ako Britov prinútiť k vyšším výdavkom na obranu, zvažovať aj zmenu amerického postoja k Falklandským ostrovom.
Spojené štáty oficiálne zostávajú v otázke konečnej suverenity nad súostrovím neutrálne, hoci uznávajú jeho faktickú britskú správu. Washington by však mohol tento postoj zmeniť, čo by predstavovalo vážny diplomatický úder pre Londýn.
Že nejde iba o mediálne špekulácie, naznačil aj samotný Trump.
„Vždy preverujem každý postoj. Toto je len jeden z mnohých,“ povedal prezident novinárom v Bielom dome, keď dostal otázku, či USA prehodnocujú svoju pozíciu voči Falklandským ostrovom.
Trump však nepovedal, aký bude výsledok preverovania ani či Washington skutočne plánuje zmeniť svoju doterajšiu politiku.
Spor, pre ktorý tiekla krv
Falklandské ostrovy sú britským zámorským územím v južnom Atlantiku, na ktoré si dlhodobo robí nárok aj Argentína, kde sú známe ako Malvíny.
Spor v roku 1982 prerástol do vojny po tom, ako argentínske jednotky ostrovy obsadili. Vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová vyslala do južného Atlantiku vojenské sily a Británia po približne desiatich týždňoch ostrovy získala späť.
V bojoch zahynulo 649 Argentínčanov a 255 príslušníkov britských ozbrojených síl.
Buenos Aires sa však svojho nároku nikdy nevzdalo. Súčasný argentínsky prezident Javier Milei otázku Malvín opakovane otvára a zároveň patrí medzi Trumpových blízkych politických spojencov.
Samotní obyvatelia ostrovov dali svoju vôľu jednoznačne najavo v referende v roku 2013. Z 1 517 odovzdaných hlasov ich 1 513 podporilo zachovanie štatútu britského zámorského územia.
Pentagon nie je spokojný
Napätie okolo Falklandov zapadá do širšieho tlaku Trumpovej administratívy na európskych spojencov.
Americký námestník ministra obrany pre politiku Elbridge Colby počas nedávnych rokovaní v Bruseli upozornil, že niektoré štáty musia rýchlejšie preberať vojenské kapacity, ktoré pri obrane Európy dlhodobo zabezpečovali Spojené štáty.
Pri hodnotení vojenských schopností NATO malo podľa informácií médií zostať množstvo požadovaných kapacít označených červenou farbou, teda ako nedostatočných.
Washington zároveň pripravuje ďalšie zmeny svojej vojenskej prítomnosti v Európe. Američania už oznámili odchod približne 5 000 vojakov z Nemecka a obmedzujú aj niektoré vojenské prostriedky, ktoré by boli k dispozícii pri prípadnom útoku na členskú krajinu NATO.
Konečné výsledky americkej revízie vojenskej prítomnosti v Európe sa očakávajú do konca roka.
