LONDÝN - Hlboko vo vodách Arktídy pri odľahlom súostroví Svalbard spojenci Severoatlantickej aliancie (NATO) túto jar odhalili ruské ponorky pri výcviku na nasadenie tajnej zbrane určenej na vyradenie kritických podmorských káblov bez zanechania akýchkoľvek stôp. Túto tajnú ruskú operáciu vykonávalo Hlavné riaditeľstvo pre hlbokomorský výskum (GUGI). S odvolaním sa na dvoch západných predstaviteľov o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters.
GUGI podľa týchto predstaviteľov, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity, využívalo hlbokomorské ponorné plavidlá na simuláciu nasadenia sofistikovanej a ničivej technológie. Británia, Nórsko a Spojené štáty pri tejto operácii konfrontovali ruské plavidlá na mori, ktorým zabránili v dokončení ich cvičení. Tieto plavidlá následne opustili oblasť.
Londýn a Oslo už v apríli uviedli, že odhalili tajnú ruskú operáciu v arktických vodách. Neinformovali však o objave novej zbrane na mieste operácie ani o účasti USA. Tieto ruské cvičenia sa uskutočnili v čase, keď niektorí predstavitelia západných spravodajských služieb vyjadrujú obavy zo zintenzívňovania sabotážnych operácií Kremľa v Európe s tým, že sa pripravuje na konflikt s NATO.
Obavy z Ruska
Niektorí americkí analytici sú podľa Reuters čoraz viac znepokojení tým, že Rusko môže otestovať pakt Aliancie o vzájomnej obrane, známy ako článok päť Severoatlantickej zmluvy, uviedli traja predstavitelia USA.
Ak k tomu dôjde, podľa západných predstaviteľov by kritickou súčasťou týchto snáh mohlo byť zničenie podmorských káblov. Tie ležia na morskom dne alebo sú zakopané tesne pod jeho povrchom a majú kľúčový význam pre globálne internetové pripojenie a finančné transakcie. Pre svoj ekonomický a strategický význam sa stali cieľom už v minulých konfliktoch vrátane prvej a druhej svetovej vojny, keď boli nevyhnutné na doručovanie rozkazov telegrafom alebo telefónom.
Svalbard s pevninským Nórskom spájajú dva podmorské optické káble s dĺžkou 1400 kilometrov a ležia v hĺbke 2700 metrov pod hladinou mora. Prenášajú značné množstvo satelitných údajov stiahnutých v pozemnej stanici SvalSat, ktorá je najväčšou na svete a je tiež súčasťou siete Near Space Network amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Kremeľ odmieta vinu
Ruské ministerstvo obrany neodpovedalo na žiadosť o vyjadrenie k tomuto incidentu. Kremeľ opakovane odmieta zodpovednosť za sabotáže v krajinách NATO alebo tvrdenia, že chystá konfrontáciu s týmito štátmi. Podľa niektorých západných predstaviteľov Rusko v posledných mesiacoch zintenzívnilo svoje aktivity namierené proti európskym štátom, keďže situácia na fronte na Ukrajine sa do veľkej miery ustálila.
Ďalšie incidenty
Členovia NATO vrátane Poľska, Litvy a Rumunska potvrdili rôzne narušenia. Posledným incidentom, z ktorého úrady obviňujú Rusko, je zmarený dronový útok na letisku Lipsko/Halle. Súčasne so spomínanými konfrontáciami na mori britskí a nórski predstavitelia predložili Moskve svoje zistenia, aby ukázali, že vedia o novej technológii - v nádeji, že by to Kremeľ mohlo odradiť od jej použitia, tvrdia západní predstavitelia.
Rusko pri týchto cvičeniach nepoškodilo žiadne káble. Predstavitelia objasnili, že manévre boli zamerané na simuláciu nasadenia tejto technológie v prípade konfliktu s NATO. Zároveň však odmietli podrobne opísať, ako táto technológia funguje.
Nórsky minister obrany Tore Sandvik vo vyhlásení uviedol, že spojenci operáciou vyslali Rusku jasný odkaz, že nemôže konať tajne. „Ruským predstaviteľom sme jednoznačne dali najavo, že každý pokus o útok na našu kritickú infraštruktúru bude odhalený a bude mať svoje dôsledky,“ tvrdí.
