MOSKVA - Jeden z najznámejších hlasov kremeľskej propagandy Vladimir Soloviov vykreslil ďalšie pokračovanie vojny na Ukrajine v nečakane pochmúrnych farbách. Situácia je podľa neho „mimoriadne ťažká“ a Rusko nemá inú možnosť než dosiahnuť víťazstvo. Zároveň vyzval na použitie najtvrdších metód a pripomenul sovietskeho spravodajského dôstojníka Pavla Sudoplatova, ktorý organizoval atentáty a sabotážne operácie. V ruskej štátnej televízii zazneli aj slová o „asymetrickej odpovedi“ proti európskym zbrojárskym podnikom.
„Situácia je mimoriadne ťažká“
Soloviov, ktorý moderuje jednu z hlavných politických relácií ruskej štátnej televízie Rossija 1, tentoraz nehovoril o vojne iba v obvyklom víťaznom tóne.
Podľa záznamu z relácie, ktorý zverejnila analytička ruských médií Julia Davisová, Soloviov spolu s vojnovým korešpondentom Jevgenijom Poddubným hovorili o problémoch ruskej protivzdušnej obrany a schopnosti Ukrajiny útočiť hlboko na ruskom území.
Soloviov pritom vyslovil jednoznačný záver: „Víťazstvo. Jedinou možnosťou je víťazstvo.“
Predstava, že by sa vojna skončila jednoducho zmrazením súčasného frontu, je podľa neho nereálna. Tvrdí, že Západ by Rusku neumožnil uzavrieť konflikt „remízou“ na dnešnej línii bojov. „Situácia je mimoriadne ťažká,“ priznal Soloviov.
Je to zaujímavý posun oproti často triumfalistickému tónu ruskej propagandy. Ani tentoraz však Soloviov nevyzýval na kompromis. Naopak, z problémov vyvodil potrebu ešte tvrdšieho postupu.
Spomenul muža, ktorý organizoval atentáty
Soloviov vyhlásil, že Rusko musí použiť proti ľuďom, ktorých označuje za „nacistov“, najtvrdšie metódy, aké má k dispozícii. Označovanie ukrajinského vedenia za nacistické patrí k dlhodobej propagandistickej rétorike Moskvy.
Potom vyslovil meno, ktoré dáva jeho slovám oveľa temnejší význam. „Spomeňte si na Sudoplatovove metódy.“
Pavel Sudoplatov patril k významným predstaviteľom sovietskych tajných služieb NKVD a neskôr MGB. Podieľal sa na organizovaní špionáže, sabotáží a politických vrážd v zahraničí. V roku 1938 osobne zavraždil jedného z vodcov ukrajinských nacionalistov Jevhena Konovalca – v Rotterdame mu odovzdal bombu ukrytú v škatuli od čokolády. Spájaný bol aj s operáciou, ktorá viedla k zavraždeniu Leva Trockého v Mexiku v roku 1940.
Soloviov bližšie nevysvetlil, ktoré konkrétne Sudoplatovove metódy by podľa neho malo dnešné Rusko použiť. Vzhľadom na historickú úlohu sovietskeho agenta však jeho odkaz pôsobí ako výzva na tajné a sabotážne operácie proti nepriateľom Moskvy.
Reč prišla aj na britské fabriky
Ešte znepokojivejšie boli Soloviovove slová o európskych krajinách podporujúcich Ukrajinu.
Pripomenul, že britské zbrane umožňujú Ukrajincom útočiť hlboko v ruskom zázemí, zatiaľ čo Rusko podľa jeho slov neútočí na továrne v Británii, kde sa tieto zbrane vyrábajú.
Z toho vyvodil, že Moskva musí „odpovedať asymetricky“. Soloviov priamo nepovedal, že Rusko má bombardovať britské alebo iné európske zbrojárske podniky. Jeho vyjadrenie preto nemožno interpretovať ako oznámenie pripravovaného útoku. V kontexte odkazu na Sudoplatova však pôsobilo ako zahalená hrozba, že ruská reakcia nemusí zostať obmedzená iba na ukrajinské bojisko.
Davisová celý úryvok charakterizovala ako pochmúrne prognózy, sťažnosti na stav ruskej protivzdušnej obrany a „zahalené hrozby proti európskym vojenským továrňam“.
Kremeľ naďalej verí vo vojenské riešenie
Soloviov nie je členom ruskej vlády a jeho výroky nemožno automaticky považovať za oficiálne rozhodnutia Kremľa. Ako jedna z najvýraznejších postáv štátnej televízie však dlhodobo šíri a zosilňuje argumenty používané ruským vedením.
Jeho tvrdenie, že Rusko potrebuje víťazstvo namiesto zmrazenia konfliktu, zároveň zapadá do súčasnej pozície Moskvy.
Analytici Institute for the Study of War začiatkom augusta upozornili, že Putinova stratégia naďalej vychádza z presvedčenia, že Rusko dokáže Ukrajinu vyčerpať pokračujúcim vojenským tlakom a prečkať jej schopnosť brániť sa aj ochotu Západu poskytovať jej podporu. Ruský námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin 9. augusta opäť odmietol jednoduché zmrazenie vojny a trval na odstránení jej údajných „základných príčin“ – formulácii, ktorou Moskva označuje svoje širšie požiadavky voči Ukrajine.
Soloviovove najnovšie vystúpenie je preto paradoxné. Na jednej strane priznáva, že „situácia je mimoriadne ťažká“. Na druhej strane z toho nevyvodzuje potrebu ústupkov či mierového kompromisu.
Jeho odpoveď je presne opačná: víťazstvo za každú cenu, tvrdšie metódy a možná „asymetrická odpoveď“ voči tým, ktorí Ukrajine dodávajú zbrane.
