BRATISLAVA - Mať vlastnú kartu, niekedy digitalizovanú v mobile či smart hodinkách, je v súčasnosti bežné aj u veľkého počtu detí. Platobnú kartu aktívne používa 53 % detí v Slovenskej republike. Vek, kedy sa k nej dostali, je pritom veľmi rozmanitý, od predškolákov až po takmer dospelých. Celkovo ale takmer tri štvrtiny dostali kartu, až keď mali aspoň jedenásť rokov. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý v auguste tohto roka realizovala agentúra Ipsos pre spoločnosť Home Credit.
„Najpočetnejšou skupinou sú deti, ktoré začali platobnú kartu používať vo veku štrnásť až šestnásť rokov, je ich 38 %. Takmer štvrtina začala platiť svojou kartou medzi jedenástimi a trinástimi rokmi, ďalších 18 % detí malo osem až desať rokov. Je tu však aj 14 % takých, čo si museli počkať na dovŕšenie minimálne šestnástich. Naopak, štyri deti zo stovky mali kartu vo veku 6 až 7 rokov,“ vyčíslil analytik Home Creditu Jaroslav Ondrušek.
Vlastná platobná karta by mala byť podľa odborníkov pre dieťa najmä praktickým nástrojom, na ktorom sa učí hospodáriť s peniazmi. Je veľmi individuálne, od akého veku je vhodné kartu dieťaťu zadovážiť. „Prvé skúsenosti s kartou môžu dávať zmysel približne od ôsmich až desiatich rokov, keď už dieťa rozumie hodnote peňazí, dokáže pracovať s obmedzeným rozpočtom a chápe, že platba kartou znamená reálny výdavok. Zo začiatku by malo mať nastavený nízky denný limit a rodič by mal dostávať a určite sledovať upozornenia na jednotlivé transakcie,“ priblížil ombudsman spoločnosti Miroslav Zborovský.
Aj keď majú deti svoju platobnú kartu, rodičia by mali mať podľa neho prehľad o tom, kde a koľko dieťa míňa. Nejde len o nákupy v obchodoch, ale aj v online svete, teda napríklad výdavky za hry, aplikácie alebo rôzne predplatné. Takmer dve tretiny (65 %) detí si podľa prieskumu za takýto obsah vo vlastnej réžii nikdy neplatia. Ďalších 14 % opýtaných dovolí deťom samostatne platiť za digitálne služby, majú však o tom dostatočný prehľad. Necelá pätina (18 %) rodičov však priznala, že takéto samostatné platby detí nemajú vôbec, alebo len čiastočne pod kontrolou.
„Nákupom digitálneho obsahu je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Dieťa si nemusí uvedomiť, že jedným kliknutím míňa skutočné peniaze alebo aktivuje opakovanú platbu. Rodič by mal vedieť aj to, aký obsah si dieťa kupuje a k čomu mu platba otvorí prístup. Môže ísť o obsah absolútne nevhodný vzhľadom na jeho vek,“ upozornil Zborovský. Rodičia by preto mali sledovať nielen pohyby na účte, ale aj vekové označenie či charakter kupovaného obsahu. Kontrola sa pritom nemá uberať iba k zákazom, ideálne je rozprávať sa v súvislostiach, teda o peniazoch, bezpečnosti, hodnotách a zodpovednom správaní v digitálnom prostredí, doplnil odborník.
