BRATISLAVA - Hoci Európu aj ďalšie kúty sveta opäť sužujú vlny horúčav, lesné požiare a rekordne teplé moria, súčasný rok zatiaľ nepatrí na absolútny vrchol teplotných rebríčkov. Podľa odborníkov však ide len o ticho pred búrkou a najvýraznejší teplotný skok má planétu ešte len zasiahnuť. Kombinácia dlhodobých zmien a zosilňujúceho prírodného fenoménu totiž vytvára podmienky pre rekordy nevídaných rozmerov.
Podľa údajov Európskeho centra pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) sa doterajší priebeh roka 2026 radí až na tretie miesto v histórii meraní, hneď za extrémne teplé roky 2024 a 2025. Unáhlené závery o miernejšom období však nie sú na mieste. Pravdepodobnosť, že sa aj tento rok napokon posunie na samotný vrch štatistík, každým mesiacom rastie. Informuje o tom CNN Prima News.
Hlavným faktorom narastajúcich obáv je opätovný nástup a silnenie klimatického jevu El Niño. Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) vysvetľuje, že tento fenomén spôsobuje výrazné oteplenie povrchových vôd v rovníkovej časti Tichého oceánu. Nahromadené teplo sa následne postupne uvoľňuje do atmosféry, čo zvyšuje globálnu teplotu a narúša stabilné vzorce počasia po celom svete.
Keďže teploty oceánov dosahujú vrcholy zvyčajne v období od novembra do februára, plný dopad tohto javu sa v atmosfére prejavuje až s odstupom času – spravidla v nasledujúcom kalendárnom roku. Svetové oceány dnes pohlcujú približne 90 % prebytočného tepla generovaného skleníkovými plynmi. Služba Copernicus v tejto súvislosti upozorňuje, že až 82 % plochy svetových oceánov v súčasnosti čelí morským vlnám horúčav. Významné oneskorenie prenosu tepla z vody do vzduchu znamená, že skutočný vrchol oteplenia pocíti planéta až neskôr.
Rok 2027 ako horúci kandidát na historické maximum
Známy klimatológ Zeke Hausfather z organizácie Berkeley Earth uvádza, že súbeh silného El Niňa a neustáleho rastu emisií môže v roku 2027 posunúť priemernú globálnu teplotu až o 1,7 stupňa Celzia nad úroveň z predpriemyselného obdobia. S týmto názorom sa stotožňuje aj bývalý odborník NASA James Hansen, podľa ktorého bude práve rok 2027 najteplejším obdobím v novodobej histórii meraní.
Ak by k takémuto nárastu došlo, išlo by o opätovné prekročenie hranice 1,5 stupňa Celzia, ku ktorej sa spoločne zaviazali štáty v Parížskej klimatickej dohode. Hoci jednorazové prekročenie v rámci jedného roka ešte neznamená formálne zlyhanie dlhodobého cieľa, pre vedeckú komunitu predstavuje vážny varovný signál.
Vyššie priemerné teploty so sebou prinášajú výrazne vyššie riziko extrémnych výkyvov počasia. Očakáva sa intenzívnejší výskyt dlhotrvajúceho sucha, rozsiahlejších lesných požiarov, no zároveň aj prudkých prívalových zrážok. Odborníci zdôrazňujú, že samotné El Niño pridáva k celkovej teplote len niekoľko desatín stupňa a funguje predovšetkým ako spúšťač – hlavným motorom dlhodobého trendu zostáva ľudská činnosť a produkcia skleníkových plynov.
Následky však nebudú len ekologické, ale aj finančné. Profesor Justin Mankin z Dartmouth College odhaduje, že kombinácia intenzívneho fenoménu El Niño a prebiehajúcich klimatických zmien môže globálnej ekonomike do roku 2032 spôsobiť škody v celkovej výške až desať biliónov dolárov.
