TALLINN – Správanie Vladimira Putina sa podľa jedného z najvyššie postavených vojenských predstaviteľov NATO mení. Ruský prezident je ochotnejší podstupovať riziko a môže skúšať, kam až môže voči Severoatlantickej aliancii zájsť. Odpoveď Západu však podľa veliteľa nesmie byť unáhlená – presne to by totiž mohol Kremeľ chcieť.
Ruský prezident Vladimir Putin je čoraz „odvážnejší, nebezpečnejší a ochotnejší riskovať“. V rozhovore pre agentúru Associated Press to počas bezpečnostnej konferencie v estónskom Tallinne vyhlásil zástupca najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe, maršal britského letectva Sir John Stringer.
Podľa neho sa ruský prezident snaží v čase pokračujúcej vojny proti Ukrajine vytvárať rozpory medzi západnými spojencami. Stringer upozornil, že krajiny NATO sa pohybujú v mimoriadne napätom prostredí a pri reakcii na ruské kroky musia postupovať obozretne.
„Putin by rád vyprovokoval Alianciu k prehnanej reakcii,“ varoval Stringer.
Medzi náhodou a úmyslom je tenká hranica
Jedným z problémov sú incidenty, pri ktorých nie je na prvý pohľad jasné, či išlo o úmyselnú provokáciu. Stringer upozornil, že medzi náhodným a zámerným konaním môže byť veľmi tenká hranica.
Príkladom sú ruské drony, ktoré sa môžu dostať do vzdušného priestoru členských štátov NATO aj v dôsledku rušenia GPS či ďalších prostriedkov elektronického boja používaných Ruskom proti ukrajinským útokom.
Stringer pripustil, že Moskva by takéto aktivity mohla vystupňovať. Zároveň však zdôraznil, že samotná existencia tejto možnosti neznamená, že Rusko už prijalo rozhodnutie takto postupovať.
Obavy v Európe zosilneli po sérii incidentov pripisovaných Rusku. Agentúra AP pripomína augustový prípad na letisku v Lipsku, kde nemecké úrady obvinili Moskvu zo zapojenia do operácie s dronom nesúcim výbušninu. Britské úrady zase minulý mesiac oznámili, že prekazili ruský plán na sabotáž továrne na drony pri Londýne.
Chce rozdeliť spojencov
Stringer sa domnieva, že Putin skúša viacero spôsobov, ako narušiť jednotu NATO a oslabiť podporu Ukrajiny.
Podobne situáciu hodnotí estónsky premiér Kristen Michal. Podľa neho sa Moskva prostredníctvom ťažko identifikovateľných útokov pokúša testovať systém kolektívnej obrany Aliancie. Zároveň však považuje konvenčný vojenský útok Ruska na Európu v súčasnosti za nepravdepodobný, pretože ruské jednotky sú viazané na Ukrajine a Moskva musí počítať s reakciou NATO.
AP zaznamenala od marca 2025 prudký nárast rôznych nepriateľských aktivít v Európe – od vandalizmu a propagandistických či vplyvových operácií až po podpaľačstvo, sabotáže a kybernetické útoky. Pri mnohých prípadoch je však pripísanie zodpovednosti komplikované.
Varovanie prišlo aj z Česka
O možnom testovaní súdržnosti NATO hovoril v posledných dňoch aj riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka. V rozhovore pre britský denník The Guardian pripustil, že jedným zo scenárov by mohol byť aj obmedzený vpád na územie členského štátu susediaceho s Ruskom.
„Je to možné. Mohlo by ísť o obmedzený vpád, provokácie pod falošnou vlajkou či masívnu vplyvovú kampaň,“ povedal Koudelka. Podľa neho by sa takýto scenár mohol odohrať v horizonte „mesiacov, nie rokov“. Zároveň zdôraznil, že mnohí ľudia robia všetko pre to, aby k nemu nedošlo.
Poľský premiér Donald Tusk už predtým uviedol, že podľa spravodajských hodnotení by Rusko mohlo v nasledujúcich mesiacoch použiť drony alebo rakety proti územiu NATO a pokúsiť sa takéto incidenty vydávať za náhodné. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil poľské varovania za podložené a požiadal svoju vládu o prípravu ochrany kritickej infraštruktúry pred dronmi a kybernetickými útokmi.
Pobaltie tlmí obavy z bezprostredného útoku
Nie všetci predstavitelia európskych krajín však považujú priamy ruský vojenský útok za bezprostrednú hrozbu.
„Nevidíme známky bezprostredného útoku,“ povedal pre The Guardian šéf lotyšskej bezpečnostnej služby VDD Normunds Mežviets. Pripustil, že existujú náznaky príprav Moskvy na rozhodnejšie aktivity v Európe, nie je však jasné, či ide o konkrétny vojenský plán alebo o širšiu snahu vyvolávať v západných spoločnostiach strach a neistotu.
Podobne sa vyjadril lotyšský prezident Edgars Rinkēvičs. Rusko je podľa neho momentálne výrazne zamestnané vojnou proti Ukrajine a pri hraniciach Lotyšska nie je viditeľné sústreďovanie síl, ktoré by nasvedčovalo príprave priameho útoku.
Americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker takisto uviedol, že podľa jeho názoru „Putin nechce konflikt s NATO“. Za znepokojujúcejšie než náhodné preniknutie dronov označil hybridné operácie vrátane sabotáží. Aj on však spojencov varoval pred prehnanou reakciou.
NATO chce zostať pripravené
Generálny tajomník NATO Mark Rutte zdôraznil, že Aliancia musí byť dostatočne silná a pripravená, aby Moskvu odradila od ďalšej eskalácie.
„Musíme zabezpečiť, aby sme boli pripravení, aby sme boli silní a aby to vedel,“ povedal Rutte agentúre AP. Ak by Putin napriek tomu podnikol nebezpečný krok, reakcia NATO by podľa neho bola tvrdá.
Najnovšie varovania preto neznamenajú, že NATO očakáva bezprostrednú ruskú inváziu. Ukazujú však rastúce obavy z toho, že Moskva môže čoraz odvážnejšími hybridnými operáciami, sabotážami alebo incidentmi na hraniciach skúšať reakcie jednotlivých členských štátov a súdržnosť celej Aliancie.
Slovensko je ako člen NATO súčasťou systému kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Práve dôveryhodnosť tohto záväzku – že útok na jedného spojenca sa považuje za útok na všetkých – je podľa európskych predstaviteľov jedným z prvkov, ktoré by sa prípadná ruská provokácia mohla snažiť otestovať.
