PRAHA – Leto prinieslo vlny horúčav, ničivé požiare aj rekordné teploty. Podľa klimatológov však nejde o vrchol. Tvrdia, že budúci rok môže byť ešte extrémnejší a na viacerých miestach sveta môžu padnúť nové teplotné rekordy.
Tento rok zatiaľ rekordy neláme
Hoci sa v mnohých krajinách Európy aj tento rok objavili mimoriadne horúčavy, z pohľadu globálnych priemerných teplôt zatiaľ rok 2026 neprekonáva rekord z minulého roka.
Klimatológ Miroslav Trnka z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR v rozhovore pre CNN Prima News vysvetlil, že tento rok zatiaľ nenaplnil najpesimistickejšie scenáre. Podľa neho je to aj preto, že klimatický jav El Niño sa ešte naplno nerozvinul.
El Niño môže všetko zmeniť
Práve vývoj El Niña podľa odborníkov rozhodne o tom, aké horúčavy prídu v najbližších mesiacoch.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) už na jar upozornila, že od druhej polovice roka sa výrazne zvýšila pravdepodobnosť jeho návratu. Tento jav zvyčajne zvyšuje priemerné globálne teploty a býva spojený s častejšími vlnami horúčav, suchom, lesnými požiarmi, ale aj intenzívnymi zrážkami a záplavami.
Rok 2027 môže prepísať rekordy
Podľa Trnku sa najsilnejší účinok El Niña zvyčajne prejaví až s určitým oneskorením.
„Ak sa bude El Niño vyvíjať podľa očakávaní, výraznejšie dopady môžeme pocítiť najmä v roku 2027,“ uviedol.
Podobný názor zastáva aj americký klimatológ James Hansen, ktorý už na jar upozornil, že ak sa El Niño naplno rozvinie, budúci rok môže priniesť ešte vyššie globálne teploty než tento.
Extrémy budú čoraz častejšie
Vedci zároveň upozorňujú, že nejde len o jeden mimoriadne horúci rok.
Podľa nich klimatická zmena spôsobuje, že obdobia extrémnych horúčav, dlhotrvajúceho sucha či ničivých požiarov sa budú objavovať častejšie a budú intenzívnejšie. Vyššie teploty zároveň zvyšujú množstvo vodnej pary v atmosfére, čo môže viesť aj k prudším búrkam a prívalovým dažďom.
Európa patrí medzi najrýchlejšie sa otepľujúce regióny
Európa sa podľa klimatológov otepľuje rýchlejšie než väčšina ostatných častí sveta.
To znamená, že aj keď globálny rekord tento rok napokon nepadne, obyvatelia viacerých európskych krajín môžu naďalej zažívať mimoriadne horúčavy, ktoré budú mať dopad na zdravie ľudí, poľnohospodárstvo aj zásoby vody.
