KYJEV - Kyjev poslal Minsku tvrdý odkaz a stanovil konkrétnu lehotu. Ak Bielorusko neodstráni zariadenia, ktoré podľa Ukrajiny pomáhajú Rusku pri útokoch dronmi, môže nasledovať odpoveď. Termín sa rýchlo blíži a napätie v regióne rastie.
Týždeň na rozhodnutie
Vzťahy medzi Kyjevom a Minskom sa dostali do ďalšej nebezpečnej fázy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi sedemdňové ultimátum, ktoré sa končí v piatok večer.
Dôvodom sú štyri zosilňovače signálu nachádzajúce sa na území Bieloruska. Podľa ukrajinskej strany ich ruská armáda využíva pri navigácii dronov útočiacich na ciele na severe Ukrajiny. Kyjev požaduje ich vyradenie z prevádzky.
Ak sa tak nestane, Zelenskyj odkázal, že Ukrajina zasiahne sama. „Ak ich nevypnú oni, vypneme ich my,“ vyhlásil ukrajinský prezident.
Lukašenko hovorí o mieri, Kyjev žiada skutky
Napätie sa vystupňovalo krátko po tom, čo Lukašenko verejne vyzval na ukončenie vojny. Šéf bieloruského režimu vyhlásil, že ani Rusko, ani Ukrajina nemajú reálnu šancu dosiahnuť úplné vojenské víťazstvo.
Zároveň sa snažil upokojiť Kyjev tvrdením, že Ukrajina sa zo strany Bieloruska nemusí ničoho obávať. Dokonca naznačil ospravedlnenie smerom k Zelenskému, ak sa ho niektoré jeho predchádzajúce výroky dotkli.
Ukrajinský prezident však reagoval mimoriadne ostro. Podľa neho už podobné gestá stratili akúkoľvek hodnotu, keďže Minsk od začiatku vojny poskytuje Moskve logistickú aj ekonomickú podporu. Pre Kyjev preto nie sú rozhodujúce slová, ale konkrétne kroky.
Je Ukrajina pripravená zasiahnuť?
Otázka, ktorá sa objavuje čoraz častejšie, znie jednoducho: je Ukrajina ochotná zaútočiť na objekty v Bielorusku?
Podľa odborníka na východnú Európu Alexandra Friedmana nemožno takýto scenár podceňovať.
V rozhovore pre n-tv.de pripomenul, že ukrajinské ozbrojené sily v posledných týždňoch opakovane dokázali zasahovať ciele hlboko na ruskom území vrátane Moskvy. Práve preto nepochybuje, že by technicky zvládli aj operáciu namierenú proti zariadeniam v Bielorusku.
Priamy útok dronmi alebo raketami by však predstavoval nový moment vojny, pretože ukrajinská armáda sa doteraz takýmto akciám na bieloruskom území vyhýbala.
Zariadenia možno zničiť aj bez výbuchov
Nie je pritom isté, že by Kyjev musel pristúpiť k vojenskému zásahu.
Ukrajinský diplomat Jaroslav Čornohor pre exilový portál Zerkalo uviedol, že hlavným cieľom nie je fyzická likvidácia zariadení, ale ich vyradenie z prevádzky. Spôsob podľa neho závisí od okolností.
Pripomenul pritom udalosť z februára, keď ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov oznámil znefunkčnenie siete Mesh, ktorú mali ruské drony využívať práve z územia Bieloruska.
Podrobnosti operácie Kyjev nikdy nezverejnil. Podľa dostupných informácií však nešlo o klasický útok pomocou dronov ani rakiet. Čornohor tvrdí, že technológie sa vtedy podarilo umlčať na diaľku.
Psychologická hra alebo reálna hrozba?
Práve tu sa podľa Friedmana začína najzaujímavejšia časť celej operácie. Expert upozorňuje, že existuje len minimum nezávislých informácií o samotných zariadeniach, ktoré Ukrajina požaduje odstrániť. Väčšina správ vychádza z údajov poskytnutých samotným Kyjevom a chýba ich potvrdenie zo západných spravodajských zdrojov.
To podľa neho vytvára priestor aj pre alternatívny scenár.
Po vypršaní ultimáta môže Ukrajina jednoducho oznámiť, že zariadenia boli vyradené z prevádzky, bez možnosti nezávisle overiť, či sa tak naozaj stalo. Minsk ani Moskva by podobné tvrdenie s veľkou pravdepodobnosťou nepotvrdili. Friedman preto označuje celý postup za veľmi sofistikovanú formu psychologickej vojny.
Lukašenko medzi Kyjevom a Kremľom
Zelenského krok zároveň vytvára tlak priamo na Lukašenka. Podľa Friedmana totiž bieloruský líder nemá voľné ruky. Ak sú zariadenia súčasťou ruskej vojenskej infraštruktúry, ich odstránenie by si vyžadovalo súhlas Moskvy.
Lukašenko tak môže Kremeľ nanajvýš požiadať o ústupok. Že by Vladimir Putin takúto požiadavku akceptoval, považuje expert za mimoriadne nepravdepodobné.
Moskva odkázala, že spojenca ochráni
Zatiaľ čo Bielorusko sa k ultimátu oficiálne nevyjadrilo, reakcia prišla z Ruska. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Ukrajina sa snaží zatiahnuť Bielorusko do konfliktu. Zároveň zdôraznil, že Moskva je pripravená podniknúť všetky potrebné kroky na ochranu bezpečnosti svojho spojenca.
Friedman však upozorňuje, že ruské možnosti odvety nie sú neobmedzené. Podľa neho je predstava, že by prípadný útok na bieloruskom území viedol k použitiu jadrových zbraní proti Ukrajine, nereálna.
Lukašenko mieri za Putinom
Bieloruský líder sa k celej kauze verejne nevyjadril ani v nasledujúcich dňoch. Oznámil však plánovanú zahraničnú cestu, počas ktorej sa stretne s Vladimirom Putinom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už potvrdil, že ukrajinské ultimátum bude jednou z tém rokovania. Práve toto stretnutie môže naznačiť, akým smerom sa situácia vyvinie po piatkovom termíne.
Druhý Krym?
Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Bielorusku Ihor Kysym je presvedčený, že Kyjev zatiaľ nebude útočiť priamo na bieloruské územie.
Za pravdepodobnejší scenár označuje útoky na logistické trasy spájajúce Rusko a Bielorusko. Terčom by sa mohli stať železnice, potrubia alebo cisternové súpravy nachádzajúce sa na ruskom území.
Podľa neho by išlo o podobný prístup, aký Ukrajina využíva na Kryme, kde sa pomocou opakovaných útokov snaží oslabiť spojenie okupovaného polostrova s Ruskom.
Ani Friedman nevylučuje, že Kyjev zvolí práve takúto cestu. Zároveň však upozorňuje, že vo vojnových podmienkach sa budúci vývoj predpovedá len veľmi ťažko.
Jednou vecou si je však istý. Ukrajina podľa neho disponuje schopnosťami aj odhodlaním uskutočniť operácie ďaleko za svojimi hranicami. Dôkazom sú útoky, ktoré v posledných týždňoch pocítili obyvatelia Moskvy, Petrohradu aj vzdialených oblastí Sibíri.
