MOSKVA - Kremeľ ho prezentoval ako zbraň, pred ktorou sa nedá ubrániť. Nové zistenia však naznačujú, že raketa Orešnik môže mať vážne technické nedostatky a Rusku ich údajne zostáva minimum.
Z obávanej zbrane sa stáva otáznik. Analytici spochybňujú schopnosti Orešnika
Keď ruský prezident Vladimir Putin predstavil balistickú raketu Orešnik, hovoril o technologickom prielome, ktorý má potvrdiť vojenskú prevahu Moskvy. Dnes sa však objavujú informácie, ktoré tento obraz výrazne narúšajú.
Ukrajinská analytická spoločnosť Dallas Analytics tvrdí, že ruský arzenál môže disponovať už len jedinou funkčnou raketou tohto typu. Na jej zistenia upozornil aj americký think-tank Institute for the Study of War (ISW), ktorý považuje tieto tvrdenia za vierohodné.
Ak sa odhady potvrdia, išlo by o výrazný kontrast oproti ambicióznym vyhláseniam Kremľa o rozbehnutej sériovej výrobe.
Prvé nasadenie sprevádzala silná propaganda
Orešnik sa prvýkrát objavil na bojisku v novembri 2024 počas útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Putin vtedy tvrdil, že ide o reakciu na rozhodnutie západných krajín umožniť Ukrajine používať rakety dlhého doletu proti cieľom na ruskom území.
Kremeľ prezentoval nový systém ako odpoveď na nasadenie britských striel Storm Shadow a amerických rakiet ATACMS. Ruský prezident hovoril o výnimočnej technológii, ktorá má demonštrovať schopnosti ruského vojenského priemyslu.
Podľa Dallas Analytics následne Moskva zadala výrobu ďalších štyroch rakiet Orešnik. Putin neskôr oznámil, že prvý sériovo vyrobený kus už opustil výrobné linky.
Tri rakety mali byť použité, jedna zlyhala
Analytici tvrdia, že z vyrobených rakiet boli tri už odpálené. Jedna mala zasiahnuť ciele v Ľvovskej oblasti, ďalšia bola použitá pri útoku na mesto Bila Cerkva južne od Kyjeva. Tretí štart sa podľa dostupných informácií skončil neúspechom, keď raketa údajne dopadla na územie ovládané samotným Ruskom v Doneckej oblasti.
Práve tento incident vyvolal pochybnosti o spoľahlivosti systému. Otázky vzbudil aj útok na Bilu Cerkvu, kde raketa zasiahla prevažne garáže a priemyselné objekty namiesto strategicky významných cieľov.
Únik dokumentov poukazuje na zastarané technológie
Najvážnejšie tvrdenia priniesla nová analýza Dallas Analytics založená na údajne uniknutej internej komunikácii medzi dvoma ruskými zbrojárskymi podnikmi.
Podľa dokumentov sa raketa spolieha na gyroskopickú jednotku GU-503, ktorá zabezpečuje stabilitu letu a korekcie dráhy. Problémom má byť skutočnosť, že táto technológia vychádza zo sovietskych riešení a potrebné zariadenia na jej kalibráciu pochádzajú ešte zo 70. rokov minulého storočia.
Analytici upozorňujú, že pri hypersonických rýchlostiach môže aj minimálna chyba spôsobiť obrovskú odchýlku od plánovaného cieľa. Raketa sa potom môže odkloniť o desiatky kilometrov.
Denník Kyiv Post cituje expertov, podľa ktorých bez správne fungujúceho gyroskopu strela prakticky nedokáže spoľahlivo vyhodnocovať zmeny počas letu a stráca presnosť.
Politické termíny vraj dostali prednosť pred kvalitou
Ďalšou slabinou mali byť výrobné problémy. Dallas Analytics tvrdí, že ruské podniky čelili silnému tlaku na dodržanie termínov stanovených Kremľom. Aby výrobu urýchlili, údajne obmedzili alebo preskočili časť štandardných kontrol kvality.
Podľa skupiny ich zdroj z ruského ministerstva obrany uviedol, že výrobné závody uprednostnili splnenie politických požiadaviek pred dôsledným testovaním jednotlivých komponentov.
Ak by sa tieto informácie potvrdili, mohlo by to vysvetľovať opakované problémy pri odpaloch a nepresné zásahy.
Putin už o sériovej výrobe hovorí opatrnejšie
Zaujímavý je aj vývoj rétoriky samotného Kremľa. Kým po prvom nasadení Orešnika Putin hovoril o dôkaze ruskej technologickej nadradenosti a o začiatku sériovej výroby, počas júnového ekonomického fóra v Petrohrade už používal podstatne opatrnejšie formulácie.
Posledné odpaly označil skôr za testy než za dôkaz plne zavedeného a spoľahlivého zbraňového systému.
Hrozbu netreba podceňovať
Napriek kritickým zisteniam analytici upozorňujú, že Orešnik zostáva potenciálne nebezpečnou zbraňou.
Raketa má podľa dostupných údajov dolet niekoľko tisíc kilometrov, pohybuje sa približne desaťnásobkom rýchlosti zvuku a môže niesť viacero bojových hlavíc vrátane jadrových.
Experti zároveň upozorňujú, že viaceré informácie o počte rakiet, ich technických problémoch či stave výroby nie je možné nezávisle overiť. Ak sa však zverejnené údaje ukážu ako presné, mohlo by to znamenať, že jedna z najviac propagovaných ruských zbraní čelí výrazne väčším problémom, než Moskva doteraz pripúšťala.
