KYJEV - Ukrajina podľa vojenskej rozviedky dosiahla viacero strategických cieľov ešte pred koncom vojny. Tvrdí, že Rusko prišlo o status globálnej veľmoci a Kyjev sa stal významným prvkom európskej bezpečnosti.
Ukrajina považuje viaceré zo svojich najdôležitejších strategických cieľov za splnené ešte pred samotným ukončením vojny. V rozhovore s ukrajinskou novinárkou Hannou Hopko to vyhlásil hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Andrij Jusov. Podľa jeho hodnotenia sa Moskve nepodarilo zničiť ukrajinskú štátnosť a vojenská agresia zároveň výrazne oslabila medzinárodné postavenie Ruska. Informuje o tom portál Aktualne.cz.
Jusov tvrdí, že Ukrajina si dokázala zachovať nezávislosť napriek rozsiahlej ruskej invázii a zároveň podľa neho prispela k tomu, že Rusko už nemožno vnímať ako jednu z dominantných svetových veľmocí.
Putin podľa Kyjeva premárnil historickú príležitosť
Predstaviteľ rozviedky ostro kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa jeho slov sa za najväčšiu tragédiu moderných ruských dejín nedá považovať rozpad Sovietskeho zväzu, ako to často prezentuje Kremeľ, ale práve politika súčasného šéfa Kremľa.
Jusov argumentuje, že Rusko malo po skončení studenej vojny výnimočnú príležitosť stať sa rešpektovaným partnerom západných krajín. Tvrdí, že štáty združené v skupinách G7 či G20 boli pripravené rozvíjať s Moskvou obchodné aj politické vzťahy a podporovať jej ekonomický rast.
Podobné očakávania podľa neho dlhé roky pretrvávali aj medzi samotnými Ukrajincami. Ešte pred rokom 2014 mnohí verili, že spoločná história, rodinné väzby či osobné kontakty dokážu zachovať korektné susedské vzťahy aj napriek sporom medzi oboma krajinami.
Vzťahy medzi národmi sa podľa rozviedky zrútili
Dnes je podľa Jusova situácia úplne odlišná. Tvrdí, že dôvera, ktorá medzi obyvateľmi oboch štátov existovala, prakticky zmizla.
Podľa jeho slov ide o dôsledok rozhodnutí ruského vedenia, ktoré dokázalo v priebehu niekoľkých rokov zničiť politický kapitál budovaný celé desaťročia. Dôvera je podľa neho jedným z najcennejších strategických zdrojov a Kremeľ o ňu prišiel nielen na Ukrajine, ale aj vo veľkej časti sveta.
Jusov zároveň tvrdí, že Rusko za svoju politiku zaplatilo vysokú cenu. Hovorí o státisícoch padlých alebo zranených mužov v produktívnom veku, o poškodení ekonomického potenciálu krajiny a o prehlbujúcej sa stagnácii. Podľa ukrajinskej rozviedky sa navyše vnútorné problémy Ruska budú v budúcnosti ďalej hromadiť.
Boj o verejnú mienku je rovnako dôležitý ako boj na fronte
Hovorca HUR upozornil aj na ďalší rozmer konfliktu, ktorý sa neodohráva na bojisku. Podľa neho je jednou z rozhodujúcich oblastí informačný priestor.
Tvrdí, že zatiaľ čo mnohé západné krajiny po skončení studenej vojny obmedzili svoje informačné operácie, Rusko pokračovalo v budovaní propagandistických štruktúr, mediálnych projektov a sietí vplyvu.
Za cieľ takýchto aktivít označil šírenie beznádeje, strachu a presvedčenia, že odpor proti ruskej agresii je zbytočný. Medzi nástroje, ktoré Moskva využíva, zaradil štátne médiá, sociálne siete aj anonymné účty pôsobiace na internete.
Podľa Jusova je preto schopnosť rozpoznávať dezinformácie a kriticky vyhodnocovať informácie rovnako dôležitá ako dodávky vojenskej techniky či munície.
Ukrajina sa podľa Kyjeva stala súčasťou európskej obrany
Predstaviteľ rozviedky zároveň poukázal na to, že diskusie o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu často prehliadajú jednu podstatnú vec. Podľa neho dnes práve Ukrajina svojím odporom prispieva k bezpečnosti ostatných európskych krajín tým, že zadržiava ruskú vojenskú silu.
Krajinu prirovnal k biblickému Dávidovi, ktorý sa postavil oveľa silnejšiemu protivníkovi. Zdôraznil pritom úlohu ukrajinských vedcov, vývojárov a inžinierov, ktorí podľa neho počas vojny priniesli množstvo technologických a vojenských inovácií využiteľných aj mimo hraníc štátu.
Ukrajina sa podľa jeho slov z krajiny odkázanej na pomoc spojencov postupne mení na štát, ktorý sám vytvára bezpečnostné riešenia s významom pre celú Európu.
Podpora Kyjeva už nie je len otázkou solidarity
Jusov priznáva, že pretavenie vojnových skúseností do dlhodobých výhod nebude jednoduché. Očakáva tvrdé rokovania o budúcom bezpečnostnom usporiadaní Európy, počas ktorých budú jednotlivé štáty presadzovať vlastné záujmy.
Zároveň však tvrdí, že medzi európskymi politikmi postupne rastie presvedčenie, že pomoc Ukrajine nemožno vnímať len ako gesto solidarity. Podľa neho čoraz viac krajín chápe podporu Kyjeva ako investíciu do vlastnej bezpečnosti a stability na kontinente.
