MANILA - Japonsko a Filipíny vo štvrtok podpísali dohodu v oblasti obrany, ktorá počas spoločných vojenských manévrov umožní bezcolné dodávky munície, paliva, potravín a ďalších položiek. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AP.
Dohodu podpísali v Manile filipínska ministerka zahraničných vecí Theresa Lazarová a jej japonský rezortný partner Tošimicu Motegi. Ten zároveň oznámil novú rozvojovú pomoc Filipínam, ktorá okrem iného zahŕňa rozšírenie prístupu na internet v chudobných provinciách na juhu Filipín, kde sú aktívni moslimskí povstalci.
Napätie s Čínou
Japonsko a Filipíny majú s Čínou napäté vzťahy pre územné nároky Pekingu vo Východočínskom a Juhočínskom mori. Vzťahy Japonska a Číny sa ešte viac zhoršili po nástupe novej premiérky Sanae Takaičiovej, ktorá vlani v novembri vyhlásila, že prípadný čínsky útok na Taiwan by mohol vyvolať vojenskú odpoveď Tokia, keďže by mohol predstavovať ohrozenie existencie Japonska.
Dohodu podpísanú vo štvrtok, ktorá ďalej prehĺbi spoluprácu oboch krajín v bezpečnostnej oblasti, ešte musia schváliť poslanci japonského parlamentu. Uľahčiť by mala aj spoločnú reakciu na prírodné katastrofy a účasť na mierových operáciách Organizácie Spojených národov.
Predchádzajúca dohoda
Japonsko a Filipíny podpísali 8. júla 2024 tzv. dohodu o recipročnom prístupe, ktorá umožňuje nasadenie ich síl na území druhej krajiny počas vojenských cvičení. Dohoda nadobudla účinnosť v septembri. Japonskí a filipínski predstavitelia rokujú o ďalšej dohode zameranej na posilnenie zabezpečenia dôverných informácií v sektore obrany, ktoré by si obe krajiny mohli vymieňať.
Čína si robí nároky na takmer celé Juhočínske more a na ich posilnenie tam vybudovala umelé ostrovné základne. Svoje záujmy tam však majú aj Filipíny, Brunej, Malajzia, Taiwan a Vietnam. Po nástupe Ferdinanda Marcosa mladšieho do funkcie prezidenta Filipín v roku 2022 sa zvýšil počet incidentov medzi plavidlami čínskej a filipínskej pobrežnej stráže. Marcosov predchodca Rodrigo Duterte udržiaval úzke vzťahy s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, poznamenala AP. Vo Východočínskom mori plavidlá a lietadlá pobrežnej stráže opakovane vstupujú do vôd a vzdušného priestoru obklopujúcich ostrovy, ktoré si nárokujú Tokio aj Peking.
