BRATISLAVA - Členské štáty EÚ v piatok na úrovni stálych veľvyslancov schválili 18. balík sankcií proti Rusku, uviedli podľa agentúry AFP nemenovaní diplomati. Opatrenia dosiaľ blokovalo Slovensko, premiér Robert Fico však vo štvrtok oznámil, že SR umožní schválenie balíka, pretože dostala od Európskej komisie dostatočné garancie v prípade plánu zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ.
Premiér uviedol, že slovenskí zástupcovia 18. sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. SR má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky Európskej komisie (EK) podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov. „Potvrdené garancie zo strany EÚ sa týkajú ceny plynu a jeho prípadného nedostatku, prepravných poplatkov, ako aj možnosti vyvolať krízovú situáciu pri extrémne vysokých cenách a nedostatku plynu, ktorá by viedla ku krízovým riešeniam až po zrušenie zákazu dovážať ruský plyn,“ vysvetlil Fico.
Slovensko tiež diskutovalo o využití fondov EÚ
SR tiež s EK diskutovala o využití fondov EÚ na kompenzáciu vysokých cien zemného plynu, ako aj o plnej účasti EK pri prípadnej arbitráži s ruským Gazpromom za neplnenie záväzkov súčasnej zmluvy o dodávkach plynu, ktorá platí do roku 2034. Fico však opätovne deklaroval, že SR nikdy nepodporí zastavenie dodávok ruského plynu do EÚ od roku 2028 v rámci plánu RePowerEU. Návrh podľa neho poškodí konkurencieschopnosť EÚ a predovšetkým Slovensko, ktoré bude hlasovať proti, i keď ho nemôže vetovať.
Napriek tomu, že SR už nebude vetovať 18. balík sankcií, podľa Fica sa hneď po piatkovom hlasovaní začne „druhá etapa súboja vo veci ruského plynu“. Vysvetlil, že SR má schválený plán na presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov, vytvorený akčný tím zodpovedný za dosiahnutie ponúknutých garancií, ako aj prísne kontrolné mechanizmy. V prípade, že by tieto kroky zlyhali, Fico upozornil, že EK pracuje aj na 19. sankčnom balíku, ktorý bude vyžadovať súhlas SR.
V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií.
Členské štáty EÚ sa dohodli
Členské štáty EÚ v piatok na úrovni stálych veľvyslancov schválili 18. balík sankcií proti Rusku, uviedli podľa agentúry AFP nemenovaní diplomati. Opatrenia dosiaľ blokovalo Slovensko, premiér Robert Fico však vo štvrtok oznámil, že SR umožní schválenie balíka, pretože dostala od Európskej komisie dostatočné garancie v prípade plánu zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ.
„EÚ práve schválila jeden zo svojich doteraz najsilnejších balíkov sankcií proti Rusku,“ potvrdila následne na sieti X šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu má podľa Bruselu postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Jeho prijatá verzia počíta so znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2, objasnila Kallasová.
Na sankčný zoznam EÚ podľa nej prvýkrát zaradila najväčšiu rafinériu ruskej ropnej spoločnosti Rosnefť v Indii. Opatrenia zasiahnu aj tých, ktorí podľa Kallasovej „indoktrinujú ukrajinské deti“. Terčom sankcií sa stane aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily, a ich podporovatelia. Ruské banky budú mať zase obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu.
„Vyvíjame väčší tlak na ruský vojenský priemysel, čínske banky, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií, a blokujeme vývoz technológií používaných v bezpilotných lietadlách. Neustále budeme zvyšovať náklady, takže zastavenie agresie sa pre Moskvu stane jedinou možnosťou,“ napísala Kallasová.
Blokovaním sankcií EÚ proti Rusku sme dosiahli akú-takú dohodu
Blokovanie schválenia 18. balíka sankcií proti Rusku zo strany SR sa ukázalo ako dôležité pri dosiahnutí akej-takej dohody pri pláne Európskej komisie zastaviť dovoz plynu z Ruska, uviedol v piatok v reakcii minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. SR si podľa jeho slov v tomto štádiu vyjednala garancie energetickej bezpečnosti od EK. Informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Išlo o náročné rokovania aj odolávanie tlakom od viacerých členských štátov, ale neuhli sme. V ďalšom rokovaní o legislatívnom návrhu Európskej komisie o tzv. REPowerEU budeme poukazovať na škodlivosť tohto návrhu nielen na Slovenskú republiku, ale aj na konkurencieschopnosť celej Európskej únie,“ uviedol Blanár. „Blokovanie schválenia 18. sankčného balíka z našej strany sa ukázalo ako dôležité pri dosiahnutí akej-takej dohody, aby sa dopady nepremysleného odpájania sa od cenovo dostupných energonosičov z Ruska zmiernili,“ uviedol.
Veľvyslanec SR pri EÚ Juraj Nociar a štátny tajomník MZVEZ SR Marek Eštok podľa Blanára uvoľnia prijatie sankčného balíka na piatkovom rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Urobia tak podľa Blanára napriek tomu, že vláda SR naďalej trvá na tom, že urovnanie konfliktu na Ukrajine možno dosiahnuť len diplomatickým úsilím, a „nie desiatkami sankcií, ktoré neraz viac ohrozujú samotné európske štáty“.
Opozícia víta schválenie sankcií
Opozícia víta piatkové schválenie nového 18. balíka sankcií proti Rusku. Zároveň kritizuje premiéra Roberta Fica (Smer-SD) za to, že niekoľko týždňov blokoval prijatie týchto sankcií a hlasovanie spájal s témou plánovaného ukončenia dovozu ruského plynu do Európskej únie (EÚ). „KDH víta schválenie 18. balíka sankcií proti Rusku, na ktorom sa dohodli členské štáty EÚ. Sankcie vnímame ako mierový tlak na Rusko, aby zastavilo zabíjanie nevinných civilistov,“ vyhlásil v reakcii predseda hnutia Milan Majerský.
Predseda vlády v tejto téme podľa neho „otočil o 180 stupňov“. Kým ešte v stredu (16. 7.) tvrdil, že sankčný balík nepodporí, lebo záruky týkajúce sa plynu sú málo konkrétne, o deň neskôr tie isté záruky označil za dostatočné a veto odblokoval. „Toto nie je štátnická stratégia, to je čistý politický cirkus. Je to dôkaz, že premiér Fico nehrá za Slovensko, on hrá za seba. Namiesto konštruktívnej diplomacie hrá hru o svoje vlastné percentá,“ mysli si Majerský.
Opozičné hnutie bude podľa neho iniciovať zriadenie európskeho kompenzačného mechanizmu, ktorý by spravodlivo odškodnil štáty najviac zasiahnuté sankciami. Takýto prístup označilo za vecný, dôstojný a v prospech Slovenska. „Národný záujem sa nepresadzuje urážaním partnerov a šírením konšpirácií, klamstiev či poloprávd na sociálnych sieťach. Národný záujem sa vyjednáva. A Fico dnes opäť ukázal, že nehovorí pravdu ani partnerom v Bruseli, ani občanom doma,“ doplnil Majerský.
Opozičná SaS v reakcii „ostro kritizuje“ premiéra za spôsob, akým Slovensko v uplynulých týždňoch blokovalo 18. balík protiruských sankcií. Podľa liberálov išlo o nezmyselné a teatrálne konanie, ktoré len poškodilo Slovensko na medzinárodnej scéne. „Robert Fico sa celé týždne teatrálne hádzal o zem a vetoval sankcie proti agresorovi, ktorým je Ruská federácia. A výsledok? Úplné fiasko a medzinárodná hanba. Fico konal ako človek na pokyn z Kremľa, nie ako slovenský premiér,“ vyhlásil predseda SaS Branislav Gröhling.
Podľa SaS navyše Ficove skutočné motivácie nesúviseli s ochranou Slovenska, ale s plynovými trasami, ktoré zarábajú len vtedy, ak cez ne prúdi ruský plyn. Liberáli zároveň upozornili, že počas celého „diplomatického škandálu“ mlčala koaličná strana Hlas-SD, ktorá sa pred voľbami tvárila ako garant nášho ukotvenia v EÚ a NATO. „Je absurdné, že zatiaľ čo Slovensko jediné bojkotovalo spoločný postoj EÚ, strana Hlas sa len mlčky prizerala. Tento alibizmus ich robí spoluzodpovednými za proruské smerovanie vlády Roberta Fica,“ myslí si Gröhling.
Fiala Slovensko ocenil
Český premiér Petr Fiala ocenil, že Slovensko prestalo blokovať 18. balík sankcií proti Rusku a EÚ ho tak v piatok mohla prijať. Označil to za ďalší dôležitý krok v spoločnom tlaku na Kremeľ, aby ukončil agresiu voči Ukrajine. Fiala to napísal v piatok na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa v Prahe.
„Oceňujem, že Európska únia schválila už osemnásty a zatiaľ najtvrdší balíček sankcií proti Rusku... Sankcie fungujú, oslabujú ruskú ekonomiku a obmedzujú schopnosť Ruska financovať vojnu. Je dobre, že Slovensko zmenilo svoje rozhodnutie a balíček prestalo blokovať, ako som o to minulý týždeň listom požiadal pána premiéra (Roberta) Fica,“ napísal Fiala. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský podotkol, že ČR do najnovšieho sankčného balíka presadila možnosť vyžadovať od vývozcu, aby si zaobstaral vývozné povolenie v prípade podozrenia, že tovar môže skončiť cez tretie krajiny v Rusku - hoci to ani nemusí byť tovar dvojakého použitia. „Zatvárame tým zadné vrátka reexportu,“ zdôraznil Lipavský.
Rusko spochybnilo vplyv nových sankcií
Moskva v piatok spochybnila vplyv najnovšieho balíka sankcií EÚ proti Rusku, ktorý šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová označila za dosiaľ najtvrdší. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sankcie označil za nelegálne a vyhlásil, že budú mať opačný účinok, ako Brusel očakáva. Informuje správa agentúry AFP. V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku, ktorý schválili veľvyslanci štátov EÚ v piatok ráno, má podľa EÚ postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Jeho prijatá verzia počíta okrem iného so znížením cenového stropu na ruskú ropu a zákazom obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2. Postihnúť má aj ruské a čínske banky.
Peskov uviedol, že Rusko bude nové sankcie analyzovať s cieľom „minimalizovať ich vplyv“. Súčasne tvrdil, že každý nový balík „zvyšuje negatívny dosah na krajiny, ktoré sa k nemu pridávajú“. Balík šesťkrát vetovalo Slovensko, premiér Robert Fico však vo štvrtok oznámil, že umožní schválenie balíka, pretože dostala od Európskej komisie dostatočné garancie v prípade plánu zastaviť dovoz ruského plynu do EÚ.
„Už sme si vytvorili určitú imunitu voči sankciám. Prispôsobili sme sa životu v ich podmienkach,“ povedal hovorca ruského prezidenta novinárom. Rusko podľa AFP do veľkej miery odoláva pokusom Západu ochromiť jeho hospodárstvo reštriktívnymi opatreniami. Ruskí predstavitelia prijímanie týchto opatrení odsudzujú ako porušenie medzinárodného práva a tvrdia, že Moskve sa darí účinne ich obchádzať. Ruská ekonomika od prepadu v roku 2022, keď začala vojenskú kampaň proti svojmu susedovi, výrazne rástla, k čomu prispelo masívne zvýšenie výdavkov na armádu, napísala francúzska agentúra.
