WASHINGTON - Vo Washingtone vrie zákulisný boj o budúci postoj Spojených štátov k Rusku. Prezident Donald Trump čelí rastúcemu tlaku svojich poradcov, ktorí ho žiadajú o tvrdšie kroky voči Kremľu. Na druhej strane však stojí jeho emisár, ktorý sa vracia z Moskvy s presvedčením, že Vladimir Putin skutočne túži po mieri. Realita na bojisku však hovorí inou rečou.
Biely dom rozdelený: Rubio a Kellogg volajú po neústupčivosti, Witkoff verí v Putina
Podľa zistení Wall Street Journal sa v Trumpovej administratíve črtajú dva nekompatibilné tábory. Na jednej strane stoja minister zahraničných vecí Marco Rubio a špeciálny splnomocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg, ktorí bijú na poplach. Varujú, že Putin nemá žiadny úprimný záujem o mier a využíva každé diplomatické vákuum na posilnenie svojej vojenskej pozície.
„Žiadne ústupky, pokiaľ Rusko neprestane s útokmi a nevzdá sa nárokov na ukrajinské územia,“ znie ich nekompromisné odporúčanie Trumpovi.
Na opačnej strane stojí prezidentov emisár Steve Witkoff – muž, ktorý dvakrát osobne rokoval s Vladimirom Putinom v Moskve a po návrate tvrdil, že ruský vodca si želá mier. Jeho vyjadrenia, ktoré opakovali naratívy ruskej propagandy, vyvolali v Kijeve a hlavných mestách EÚ zdesenie a rozhorčenie.
Realita v teréne: Putin ignoruje snahy o prímerie a útočí ďalej
Zatiaľ čo Witkoff tlmočí Putinove slová o mieri, fakty zo zeme hovoria jasne: Moskva nebrala ohľad na Trumpom požadované prímerie a pokračuje vo vojenských operáciách. Ruské jednotky využívajú čas na zisk území, aby pri prípadných rokovaniach mohli tlačiť na väčšie ústupky.
Najkrvavejší dôkaz priniesol raketový útok na mesto Sumy, kde ruské rakety v nedeľu zabili 34 civilistov a zranili viac než 100 ľudí. Kým Trump incident označil za „omyl“ a vinu hodil na svojho predchodcu Joea Bidena, Rubio bol nekompromisný: „Brutálny a tragický útok.“ Kellogg išiel ešte ďalej a hovoril o „hrubom porušení všetkých princípov slušnosti.“
Trump kritizuje Putina, ale aj Zelenského, sankcie však neprichádzajú
V nezvyčajne ostrom tóne sa Trump – hoci veľmi zriedkavo – vyjadril aj proti samotnému Putinovi. Označil ho za „hlavného vinníka“ vojny. No v rovnakom dychu opäť obvinil Joea Bidena aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím rozptýlil zodpovednosť.
Aj napriek tragédii v Sumách a pokračujúcim útokom sa však Biely dom pod Trumpovým vedením zatiaľ neodhodlal k žiadnym konkrétnym krokom, ako by boli nové sankcie proti ruskému ropnému sektoru či ďalšie hospodárske opatrenia.
Sankcie na stole, rozhodnutie nie
Podľa WSJ prebiehajú v Bielom dome intenzívne diskusie o tom, či udrieť na Kremeľ tvrdšie ekonomicky – najmä prostredníctvom sankcií, ktoré by mohli Putina dotlačiť k reálnym rokovaniam. Zatiaľ však nepadlo rozhodnutie.
V pozadí tohto všetkého sa črtá zásadná otázka: môže Trump v boji medzi pragmatickými jestvujúcimi faktami a zvodnou rétorikou Kremľa zaujať postoj, ktorý ochráni Ukrajinu a zároveň neotvorí dvere ďalšej eskalácii? Alebo ostane Biely dom len divadlom vnútorného konfliktu, zatiaľ čo Rusko posúva frontovú líniu ďalej na západ?
