BRUSEL - Európska komisia (EK) v stredu vo svojom pravidelnom mesačnom súbore rozhodnutí oznámila, aké právne kroky podnikla proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Slovensko je spomínané štyrikrát v oblasti životné prostredie a rybolov.
Komisia vyzvala Bulharsko, Cyprus, Grécko, Litvu, Luxembursko, Rumunsko a Slovensko, aby aktualizovali svoje mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňových rizík, ako sa vyžaduje v smernici o povodniach z roku 2007. Členské štáty mali aktualizácie, ktoré vykonali na svojich prvých mapách, predložiť do decembra 2019, lehota na informovanie EK o preskúmaní a aktualizácii máp uplynula v marci 2020. Uvedené členské štáty majú dva mesiace na to, aby odpovedali na formálnu výzvu EK. V opačnom prípade im EK zašle odôvodnené stanovisko.
Komisia okrem toho vyzvala Slovensko, aby dodržiavalo pravidlá EÚ týkajúce sa environmentálneho posudzovania národného plánu využívania hydroenergetického potenciálu, ako aj jednotlivých malých vodných elektrární. Podľa EK toto posudzovanie má zásadný význam pre riadne fungovanie právnych predpisov EÚ, ktoré chránia zdravie a životné prostredie.
Slovensko má dva mesiace na odstránenie nedostatkov
Slováci posúdenie vykonali len pri štyroch z 37 malých vodných elektrární uvedených v slovenskom národnom pláne. Vo veľkej väčšine elektrární sa takéto posúdenie neuskutočnilo, čo znamená, že orgány nedokázali identifikovať, ktoré možnosti by spôsobili najmenšie škody na životnom prostredí. A slovenská strana nevykonala ani environmentálne posúdenia pri projektoch niekoľkých malých vodných elektrární, ktoré už boli postavené, čo vyžaduje smernica EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie z roku 2000 a smernica o biotopoch z roku 1992. Slovensko má dva mesiace na to, aby na formálnu výzvu odpovedalo a nedostatky, na ktoré poukázala eurokomisia, vyriešilo. Ak EK nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Eurokomisia môže Slovensko zažalovať na Súdnom dvore EÚ
SR sa zároveň ocitla v skupine 15 členských štátov, ktoré Brusel vyzýva, aby chránili životné prostredie pred inváznymi nepôvodnými druhmi a aby vykonávali ustanovenia nariadenia z roku 2014 o prevencii šírenia inváznych nepôvodných druhov. Všetky napomenuté členské štáty majú dva mesiace na to, aby zaslali odpoveď a prijali potrebné opatrenia, inak ich eurokomisia môže zažalovať na Súdnom dvore EÚ.
Posledné právne konanie v tejto oblasti voči Slovensku je zapríčinené nedodržiavaním právnych predpisov EÚ o ochrane prírody. Komisia vyzýva SR, aby dodržiavala svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o biotopoch a navrhla lokality s európskym významom, ktoré sa zaradia do biogeografických zoznamov EÚ. Ide o kľúčové požiadavky na ochranu biodiverzity v celej EÚ.
Za osobitné chránené územia označilo Slovensko len 27 zo svojich 473 lokalít s európskym významom napriek tomu, že šesťročné obdobie na označenie týchto lokalít už uplynulo. Slovensku sa sústavne nedarí stanovovať podrobné špecifické ciele ochrany pre dané lokality ani potrebné ochranné opatrenia, ktoré by zabezpečili účinnú ochranu a obnovu týchto 473 lokalít. Komisia zaslala SR formálnu výzvu v júli 2019, ale nedostala uspokojivú odpoveď. Ak na stredajšie odôvodnené stanovisko Bratislava neodpovie do dvoch mesiacov, exekutíva EÚ môže Slovensko zažalovať na Súdnom dvore Európskej únie.
Slovensko podľa EK nesprávne zavádza opatrenia proti podvodom na rozpočte EÚ
Európska komisia (EK) v stredu vo svojom pravidelnom mesačnom súbore rozhodnutí o právnych krokoch proti členským štátom, ktoré porušili legislatívu EÚ, spomenula aj Slovensko, a to v súvislosti s opatreniami proti podvodom, ktoré poškodzujú spoločný európsky rozpočet. Spravodajca TASR v Bruseli o tom informuje na základe údajov, ktoré EK zverejnila na svojej stránke ec.europa.eu.
V oblasti Spravodlivosť EK vyzvala v stredu päť členských štátov eurobloku, aby transponovali do svojej vnútroštátnej legislatívy pravidlá EÚ o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú rozpočet Únie. Belgicku, Cypru, Slovensku, Slovinsku a Švédsku zaslala formálnu výzvu, pretože tieto krajiny pravidlá nesprávne transponovali.
Ide o smernicu EÚ z roku 2017 a o pravidlá, ktoré sú súčasťou celkovej stratégie EK pre boj proti podvodom. Rozpočet EÚ chránia tým, že harmonizujú vymedzenia pojmov, sankcie, pravidlá jurisdikcie a premlčacie lehoty súvisiace s podvodmi a inými trestnými činmi. Riadna transpozícia týchto pravidiel členskými štátmi je potrebná na to, aby Európska prokuratúra (EPPO) mohla viesť účinné vyšetrovania a trestné stíhania.
EK spresnila, že zistené problémy sa týkajú najmä transpozície ustanovení smernice týkajúcich sa vymedzenia trestných činov (podvod, korupcia a sprenevera), občianskoprávnej zodpovednosti, sankcií a právomocí. Spomenuté členské štáty majú k dispozícii dva mesiace na to, aby odpovedali na argumenty EK. Tá môže po posúdení ich odpovedí rozhodnúť o ďalšom právnom konaní alebo o zaslaní odôvodneného stanoviska, ak problémy so súladom s únijným právom nebudú vhodne vyriešené alebo objasnené.
