Streda, 26. január 2022. Meniny má Tamara, zajtra Bohuš.

REPORTÁŽ Rusko posilňuje svoje jednotky na pohraničí s Ukrajinou! Ako sa situácia vyvíja podľa experta?

Dr. Mark Barry je nezávislý analytik a odborník na medzinárodné vzťahy. Galéria fotiek (3)
Dr. Mark Barry je nezávislý analytik a odborník na medzinárodné vzťahy.
Zdroj: YouTube/Arirang News

UKRAJINA - Veliteľstvo ozborojených síl Ruskej federácie pokračovalo v decembri so zvyšovaním bojovej spôsobilosti svojich jednotiek na východe Ukrajiny, konkrétne v Doneckej a Luhanskej oblasti, kde zúri občianska vojna. Išlo najmä o dodávky vojenského materiálu.


Z územia Ruskej federácie sa do Donecka a Luhanska privážalo železničnou a cestnou dopravou palivo, vojenská technika, zbrane, strelivo a bezpilotné lietadlá. Uvádza sa to v správe Hlavného spravodajského riaditeľstva ministerstva obrany. Ruskí vojaci, pôsobiaci na tomto území, používali aj tzv. "humanitárne konvoje" na skryté dodávky vojenského materiálu.  

Ruská operácia na Ukrajine: Vieme, kedy zaútočia! Inváziu rozdelili do troch etáp

Rusko podľa rozviedky, ako uvádza empr. media, zvýšilo dodávky bojových obrnených vozidiel. Sú medzi nimi nové, ale aj opravené po pôvodných bojoch, či dokonca zmodernizované. Vojaci sú okrem toho vysielaní na nepriateľské územie. Ide najmä o ostreľovačov, delostrelcov, prieskumníkov a špecialistov na manipuláciu s dronmi. 

Neutíchajúci konflikt

Spravodajská spoločnosť Južnej Kórei Arirang sa vyjadrila, že Rusko a Ukrajina sú v bojovom stave od anektovania Krymu v roku 2014. Na niekoľko rokov sa situácia síce upokojila, ale v posledných týždňoch opäť vzplanulo napätie, a to v súvislosti s rozmiestnením ruských jednotiek v blízkosti ukrajinských hraníc. Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin tlačí na USA s cieľom bezpečnostných záruk, aby sa NATO nerozširovalo ďalej na východ. Problémom je preto práve Ukrajina, pri ktorej vidí Putin snahu západu ako obkľúčiť Rusko. 

NATO a Ukrajina doteraz trvali na tom, že sa hrozbami Moskvy nenechajú ovplyvniť. Severoatlantická aliancia navyše prehlásila, že "členstvo v NATO je otvorené pre všetky krajiny, ktoré spĺňajú požiadavky pre vstup, vrátane Ukrajiny". Na túto problematiku reagoval aj Mark Barry, redaktor Medzinárodného magazínu o svetovom mieri. 

Vzhľadom na to, že myšlienka prípadného vstupu Ukrajiny do NATO nie je žiadnou novinkou, môžete nám priblížiť, čo sa za posledné týždne zmenilo, čo teda prinútilo Rusko rozmiestniť svoje jednotky na hraniciach s Ukrajinou. Napadne Rusko opäť túto krajinu? 

"Myslím si, že to nie je veľmi pravdepodobné, pretože prezident Biden bol v posledných týždňoch nútený priznať že USA by v skutočnosti Ukrajinu nebránili, pokiaľ by prišlo k jej stretu s Ruskom. Namiesto toho sa vo vyjadreniach kládol dôraz na finančné sankcie...Zdá sa teda, že anexia Krymu v roku 2014 v podstate nebola násilným obsadením územia. Krym patril Rusku do roku 1954. Potom ho však Chruščov daroval Ukrajine. Dokonca si pamätám ako sa Kissingera pýtali, či bol Chruščov vtedy opitý, lenže on bol Ukrajinec. Treba rátať aj s tým, že čiernomorská ruská flotila má svoju základňu na Kryme v Sevastopole. Poskytuje teda Rusku prístup do Stredozemného mora aj na Blízky východ. V podstate som toho názoru, že vojenská sila je jazykom, o ktorom si Putin myslí, že jej USA a NATO najlepšie rozumejú." 

REPORTÁŽ Rusko posilňuje svoje
Galéria fotiek (3)
Zdroj: TASR/AP Photo/Francisco Seco, Pool, Getty Images

Ako ďalej pokračoval, od 20. januára majú USA nového prezidenta. Bidenov predchodca Trump sa snažil praktizovať politiku umiernenia, teda zachovať chladný postoj na medzinárodnej scéne. Putin to zrejme pochopil tak, že sa na medzinárodnom poli nemusí obávať reakcie Spojených štátov. Dôvodom nemusí byť len nový prezident, ale v očiach sveta sa zdali byť Američania akoby oslabení. Napríklad z Afganistanu sa stiahli jednotky po 20-tich rokoch.

Rusko obviňuje z tejto krízy hlavne Ukrajinu a rovnako tak aj NATO za spoluprácu s Kyjevom. Dokážete teda pochopiť frustráciu Vladimíra Putina, že NATO sa snaží o trvalé zasahovanie do Ruska?

"Všetci sme oslavovali koniec Studenej vojny, no neuvedomili sme si jednu zásadnú vec. Pre Rusko to bolo veľmi ťažké obdobie. Dokonca aj Gorbačov sa vyjadril, že toto nie je cesta, ale chcel aby sa už toto obdobie skončilo. Vidím to teda tak, že USA a NATO využili oslabenie vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorý sa definitívne rozpadol v roku 2004, keď mnoho bývalých štátov ZSSR vstúpilo do NATO. Potom samozrejme nasledovala ponuka pre Ukrajinu v roku 2014, aby vstúpila do aliancie. Ukrajina po osamostatnení získala obrovské územie, ktoré dlhé roky patrilo práve Rusom. Nejde teda len o to, že aliancia by mala spoločnú hranicu s Ruskom, ale narušilo by sa spojenie pevnej väzby v oblasti kultúry."

Keďže obe strany zrejme neustúpia od svojich požiadaviek, nadchádzajúce stretnutie v Ženeve si získava v očiach verejnosti veľkú pozornosť. Mohol by byť tento summit ministrov zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Anthonyho Blinkena kľúčový z hľadiska eskalujúcej situácie? 

"Myslím, že komunikácia medzi USA a Ruskom je na správnej ceste. Panuje tu preto nádej, že sa situácia upokojí. Ale sme len na rozmedzí rokov 2021 a 2022. Teda vôbec to nemusí znamenať, že Putin zabudne na Ukrajinu. Jeho záujmy z oblasti bezpečnosti sú stále nemenné. Možno len vyčkáva, kedy sa bude zdať Biden oslabený a potom vyrukuje s požiadavkami." 

Viac o téme:
AUTOR: © Zoznam/lc/VIDEO: Youtube/Arirang News Nahlásiť chybu

Súvisiace články

Najčítanejšie články