KYJEV - Ukrajinci sa Rusov pri svojich hraniciach neboja. Tisíce obyvateľov sa pridalo k domobrane, a sú rozhodnutí bojovať za nezávislosť svojej krajiny po boku profesionálnych vojakov. Berú to až tak vážne, že sa nechávajú cvičiť od skúsených veteránov. Oblasť, ktorú sa rozhodnú chrániť pred nepriateľom, musia poznať ako vlastnú dlaň.
Denis Semjrog-Orlyk (46), pred vojnou architekt, teraz člen 130. práporu ukrajinskej domobrany sa v úkryte neďaleko Kyjeva vyjadril, že "už nie je otázne, či Rusi napadnú Ukrajinu, ale kedy tak spravia". Situáciu okolo hlavného mesta Ukrajiny monitorujú a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa mala blížiť vojna. I keď na hraniciach s Ruskou federáciou sa už nachádza viac ako 100-tisíc vojakov, podľa miestnych je to od Kyjeva ďaleko. Napriek tomu sa však domobrana pripravuje na najhoršie.
"Samozrejme, že Rusi napokon prídu. Opäť chcú vybudovať svoje impérium, a preto potrebujú dobyť Ukrajinu. Všetky možnosti nátlaku už vyčerpali, čiže ďalším krokom je prekročenie hranice. Sem sa však nedostanú, zastavíme ich," vyjadril sa Semjrog-Orlyk pre The Times.
Rusko možno umiestni v Európe jadrové rakety stredného doletu
Jeden z veteránov, ktorý učí domobranu ako sa správať počas boja, je Sergej, bývalý člen špeciálnych jednotiek a v súčasnej dobe pracovník bezpečnostnej agentúry. "Putin je maniak. Kto vie, čo sa mu teraz melie v hlave, a čo z toho skutočne aj urobí. Musíme byť obozretní," vyjadril svoje obavy. Ukrajinskú domobranu tvorí zhruba 100-tisíc dobrovoľníkov rozmiestnených do 25 brigád po celej krajine. To znamená, že v každom regióne funguje aspoň jedna takáto jednotka. Spoločne s armádou a ďalšími záložnými jednotkami tvorí, podľa The Telegraph, bojovú silu o veľkosti 1 milióna ľudí.
Pokiaľ by sa na Ukrajine skutočne rozpútala vojna, domobrane by velilo ukrajinské armádne velenie. Vznikla na udržiavanie zákona a poriadku, ochranu dôležitých dopravných tepien a ako pomocná ruka pre ukrajinskú armádu. "Z tohto hľadiska musia domobranci poznať oblasť v ktorej operujú tak dobre, ako svoju vlastnú dlaň, že budú schopní brániť ju aj so zatvorenými očami," vyjadril sa Sergej.
Od roku 2014
Bezpečnostný expert Oleksij Melnyk z Razumkovho výskumného centra v Kyjeve sa domnieva, že vojna s Ruskom by bola pre Ukrajinu veľmi náročná. Podľa rebríčka Global Power Index má Rusko druhú najsilnejšiu armádu sveta. "Bol by to masaker, ale aj Rusi by sa vracali domov v rakvách," myslí si. Ako sa ďalej vyjadril, Ukrajina a Rusko je podľa neho fakticky vo vojne už od anexie Krymu v roku 2014. Západné mocnosti spoločne s Kyjevom vinia od toho obdobia Rusko, že podporuje separatistov na východe Ukrajiny. Moskva toto tvrdenie popiera.
USA už varovala aj Európu, že Rusko sa podľa všetkého chystá začiatkom budúceho roka an ozbrojenú operáciu. Prezident Ruska Vladimír Putin toto tvrdenie vyvrátil a obvinil Kyjev, že sa pokúša vyriešiť situáciu na Donbasse násilím. Spomenul diskrimináciu rusky hovoriacich ľudí na východe Ukrajiny, ktorú prirovnal až ku "genocíde". Okrem toho predostrel, že skutočná suverenita je možná len v spolupráci s Ruskom.
Rozhovor Putina s Bidenom
"Odpor na Ukrajine v prípade invázie Ruska, by mohol viesť ku koncu súčasného ruského režimu," domnieva sa niekdajší ukrajinský minister obrany Andrij Zagorodniuk. Logickejšie by podľa neho bolo dobytie územia na východe, alebo rozšírenie územia okolo Krymu. Cieľom Kremľa je to, aby sa Ukrajina nestala členom NATO. Sľub už totiž vyslovila v roku 2008 v Bukurešti. Putin s Bidenom o tejto situácii hovorili telefonicky aj počas minulého týždňa, kedy ruský prezident požadoval USA, aby sa aliancia nerozširovala smerom na východ. USA varovala Kremeľ, že v prípade invázie musia rátať aj s vojenskou účasťou amerických jednotiek v oblasti.
