ilustračné foto (Zdroj: SITA)
MOSKVA - Rusko by mohlo v otázke Kosova pristúpiť k vojenskému riešeniu. V piatok to pripustil veľvyslanec Ruska pri NATO Dmitrij Rogozin.
Nepovedal presne, ako to myslí, odmietol však, že by hovoril o vojne medzi Ruskom a NATO v Kosove. Svetové metropoly v piatok reagovali so zhrozením na štvrtkové útoky srbských demonštrantov na zahraničné veľvyslanectvá v Belehrade.
V Kosovskej Mitrovici museli jednotky OSN rozháňať rozvášnených príslušníkov tamojšej srbskej menšiny, ktorí sa v bojovnej nálade pokúšali preniknúť do albánskej časti etnicky rozdeleného Diskusiu o Kosove pritvrdili v piatok najmä slová, ktoré zazneli z Bruselu zo strany ruského veľvyslanca pri NATO Rogozina.
"Ak Európska únia vypracuje spoločné stanovisko, alebo NATO poruší svoj mandát v otázke Kosova, tieto organizácie sa dostanú do konfliktu s OSN. Aj my budeme musieť dospieť k názoru, že - aby sme boli rešpektovaní - musíme použiť hrubú silu. Inými slovami, ozbrojené sily," povedal Rogozin prostredníctvom telemostu z Bruselu do Moskvy.
Ako konkrétne svoje slová o použití sily myslel, nevysvetlil, vylúčil však, že by hovoril o ozbrojenom konflikte medzi Ruskom a NATO: "Môžem garantovať, že nebude žiadna vojna medzi Ruskom a NATO v súvislosti s Kosovom." Táto otázka však podľa neho môže vzťahy medzi alianciou a Moskvou výrazne poškodiť.
Rusko je vážne znepokojené aj informáciami, že vojaci NATO, ktorí v Kosove pôsobia, zabránili záložníkom srbskej armády vstúpiť na územie tejto - podľa Srbska a Ruska - stále ešte srbskej provincie. Záložníci sa opakovane pokúšali dostať do Kosova, aby tam mohli brániť svoju vlasť, cez hranice sa však nedostali.
"Tak na tomto sme sa nedohodli. Ak sa táto informácia potvrdí, potom tu v Bruseli bude veľmi vážne rokovanie s našimi partnermi, a vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO by sme mohli zaznamenať pomerne dramatický vývoj," pohrozil ruský veľvyslanec. NATO sa podľa neho "nesmie nijakým spôsobom miešať do politiky, naopak, musí robiť to, čo doposiaľ - zaujať neutrálne stanovisko a nemiešať sa do vnútorných záležitostí".
Západ urobil podľa Rogozina podporou kosovskej samostatnosti "strategickú chybu, podobnú invázii do Iraku". "Hovoríme tu o deštrukcii medzinárodného bezpečnostného systému. To zvyšuje hrozbu vzniku konfliktov po celom svete," vyhlásil ruský veľvyslanec pri NATO.
Rusko, rovnako ako ostatní vplyvní hráči svetovej scény, v piatok odsúdilo štvrtkové útoky srbských demonštrantov na zahraničné veľvyslanectvá v Belehrade, Moskva však zároveň vyhlásila, že krajiny, ktorých veľvyslanectvá sa stali terčmi útokov, si za ne môžu čiastočne aj sami. Konkrétne tým, že podporili nezávislosť Kosova. "To, čo sa stalo včera v Belehrade, môže byť iba dôvodom k ľútosti. Ale chceli by sme zdôrazniť, že tie sily, ktoré podporovali vyhlásenie nezávislosti zo strany Kosova, si mali byť vedomé dôsledkov takéhoto kroku," vyhlásil v Moskve hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Michail Kamynin.
Po masovej, vyše 150-tisícovej demonštrácii proti nezávislosti Kosova, ktorú v centre Belehradu vo štvrtok zorganizovala srbská vláda, začali skupinky radikálnych demonštrantov vyvolávať v uliciach nepokoje a okrem iného zaútočili aj na americké a chorvátske veľvyslanectvá. Americké veľvyslanectvo útočníci podpálili, v jeho priestoroch neskôr zamestnanci našli mŕtve telo. Na budove chorvátskej ambasády, ktorá sídli v blízkosti americkej, porozbíjali okná, zdemolovali štátny znak a podpálili chorvátsku vlajku.
Demonštranti zaútočili aj na niekoľko ďalších západných veľvyslanectiev. Ľútosť nad útokmi vyjadrili v piatok okrem zahraničných predstaviteľov aj srbský prezident Boris Tadič, premiér Vojislav Koštunica a minister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Tadič zvolal na piatok zasadanie Národnej bezpečnostnej rady.
Bezpečnostné jednotky OSN museli v piatok použiť slzný plyn proti srbským demonštrantom v Kosovskej Mitrovici. Zhruba päťtisícový dav Srbov sa pokúšal prebojovať na druhú stranu mosta, ktorý oddeľuje srbskú a albánsku časť tohto kosovského mesta.
V Kosovskej Mitrovici museli jednotky OSN rozháňať rozvášnených príslušníkov tamojšej srbskej menšiny, ktorí sa v bojovnej nálade pokúšali preniknúť do albánskej časti etnicky rozdeleného Diskusiu o Kosove pritvrdili v piatok najmä slová, ktoré zazneli z Bruselu zo strany ruského veľvyslanca pri NATO Rogozina.
"Ak Európska únia vypracuje spoločné stanovisko, alebo NATO poruší svoj mandát v otázke Kosova, tieto organizácie sa dostanú do konfliktu s OSN. Aj my budeme musieť dospieť k názoru, že - aby sme boli rešpektovaní - musíme použiť hrubú silu. Inými slovami, ozbrojené sily," povedal Rogozin prostredníctvom telemostu z Bruselu do Moskvy.
Ako konkrétne svoje slová o použití sily myslel, nevysvetlil, vylúčil však, že by hovoril o ozbrojenom konflikte medzi Ruskom a NATO: "Môžem garantovať, že nebude žiadna vojna medzi Ruskom a NATO v súvislosti s Kosovom." Táto otázka však podľa neho môže vzťahy medzi alianciou a Moskvou výrazne poškodiť.
Rusko je vážne znepokojené aj informáciami, že vojaci NATO, ktorí v Kosove pôsobia, zabránili záložníkom srbskej armády vstúpiť na územie tejto - podľa Srbska a Ruska - stále ešte srbskej provincie. Záložníci sa opakovane pokúšali dostať do Kosova, aby tam mohli brániť svoju vlasť, cez hranice sa však nedostali.
"Tak na tomto sme sa nedohodli. Ak sa táto informácia potvrdí, potom tu v Bruseli bude veľmi vážne rokovanie s našimi partnermi, a vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO by sme mohli zaznamenať pomerne dramatický vývoj," pohrozil ruský veľvyslanec. NATO sa podľa neho "nesmie nijakým spôsobom miešať do politiky, naopak, musí robiť to, čo doposiaľ - zaujať neutrálne stanovisko a nemiešať sa do vnútorných záležitostí".
Západ urobil podľa Rogozina podporou kosovskej samostatnosti "strategickú chybu, podobnú invázii do Iraku". "Hovoríme tu o deštrukcii medzinárodného bezpečnostného systému. To zvyšuje hrozbu vzniku konfliktov po celom svete," vyhlásil ruský veľvyslanec pri NATO.
Rusko, rovnako ako ostatní vplyvní hráči svetovej scény, v piatok odsúdilo štvrtkové útoky srbských demonštrantov na zahraničné veľvyslanectvá v Belehrade, Moskva však zároveň vyhlásila, že krajiny, ktorých veľvyslanectvá sa stali terčmi útokov, si za ne môžu čiastočne aj sami. Konkrétne tým, že podporili nezávislosť Kosova. "To, čo sa stalo včera v Belehrade, môže byť iba dôvodom k ľútosti. Ale chceli by sme zdôrazniť, že tie sily, ktoré podporovali vyhlásenie nezávislosti zo strany Kosova, si mali byť vedomé dôsledkov takéhoto kroku," vyhlásil v Moskve hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Michail Kamynin.
Po masovej, vyše 150-tisícovej demonštrácii proti nezávislosti Kosova, ktorú v centre Belehradu vo štvrtok zorganizovala srbská vláda, začali skupinky radikálnych demonštrantov vyvolávať v uliciach nepokoje a okrem iného zaútočili aj na americké a chorvátske veľvyslanectvá. Americké veľvyslanectvo útočníci podpálili, v jeho priestoroch neskôr zamestnanci našli mŕtve telo. Na budove chorvátskej ambasády, ktorá sídli v blízkosti americkej, porozbíjali okná, zdemolovali štátny znak a podpálili chorvátsku vlajku.
Demonštranti zaútočili aj na niekoľko ďalších západných veľvyslanectiev. Ľútosť nad útokmi vyjadrili v piatok okrem zahraničných predstaviteľov aj srbský prezident Boris Tadič, premiér Vojislav Koštunica a minister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Tadič zvolal na piatok zasadanie Národnej bezpečnostnej rady.
Bezpečnostné jednotky OSN museli v piatok použiť slzný plyn proti srbským demonštrantom v Kosovskej Mitrovici. Zhruba päťtisícový dav Srbov sa pokúšal prebojovať na druhú stranu mosta, ktorý oddeľuje srbskú a albánsku časť tohto kosovského mesta.
