NEW YORK – Melinda Gates je vydatá za spoluzakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa už vyše 25 rokov. Vo svojich memoároch The Moment of Lift odhaľuje, akými zmenami prešiel ich vzťah. Hoci je katolíčka, bráni antikoncepciu. A musela sa naučiť byť svojmu mužovi rovnocenným partnerom.
„V roku 1995, dva roky po svadbe s Billom sme chceli ísť do Číny. Vtedy som zistila, že som tehotná. Výlet do Číny bol pre nás obrovská výzva. Bill len zriedka opúšťal spoločnosť Microsoft a išli sme aj s inými pármi. Nechcela som o tú cestu prísť, tak som si pomyslela, že mu o tehotenstve nepoviem, kým sa nevrátime. Potom som si však uvedomila: „Nie, musím mu to povedať, čo ak by sa niečo stalo? A v podstate mu to musím povedať, pretože ide aj o jeho dieťa.“ Keď som to Billovi jedného dňa pred prácou prezradila, reagoval dvojako. Bol nadšený, že budeme mať dieťa, a potom: "Ty si mi to nechcela povedať? Žartuješ?" Netrvalo mi dlho pochopiť, že to bol zlý nápad.
Pri návrate z Číny som šokovala Billa vyhlásením: „Nebudem ďalej pracovať, keď sa naše dieťa narodí. Nevrátim sa do práce. “ Bol ohromený. „Čo tým myslíš, že sa nevrátiš?“ A ja som povedala: „Máme to šťastie, že nepotrebujeme môj príjem. Takže je to o tom, ako si chceme vybudovať rodinu. Ty sa v práci nedáš preradiť na nižšiu úroveň a ja nevidím možnosť, ako by som mohla odviesť plnohodnotnú prácu v zamestnaní a zároveň sa starať o rodinu.“ Úprimne vám tlmočím tento rozhovor s Billom, aby som zdôraznila jedno: Keď som po prvý raz stála pred výzvou byť súčasne pracujúcou ženou a matkou, musela som osobne dozrieť, aby som to dokázala.
Moja vtedajšia predstava – a nemyslím si, že bola veľmi uvedomelá – bola taká, že keď páry majú deti, muži pracujú a ženy zostávajú doma. Úprimne povedané, myslím, že je skvelé, ak chcú ženy zostať doma. Ale mala by to byť voľba – nie niečo, čo robíme, pretože si myslíme, že nemáme na výber. Neľutujem svoje rozhodnutie. Urobila by som to znova. V tom čase som však predpokladala, že tak to musia robiť všetky ženy.
Hrali spolu puzzle
Billa to šokovalo. Spoločnosť Microsoft bola obrovskou časťou nášho spoločného života. Bill ju spoluzakladal v roku 1975. V roku 1987 som do nej nastúpila ja, jediná žena, absolventka prvej z tried MBA. Stretli sme sa krátko potom na firemnej akcii. Služobne som cestovala do New Yorku a moja spolubývajúca (bývali sme spolu, aby sme ušetrili peniaze) mi povedala, aby som prišla na večeru, o ktorej som vopred nevedela. Dobehla som neskoro, všetky stoly už boli obsadené okrem jedného s dvoma voľnými stoličkami. Sedla som si na jednu z nich. O niekoľko minút prišiel Bill a sadol si na druhú. Pri večeri sme sa rozprávali a cítila som, že ho zaujímam, ale potom som o ňom zasa chvíľu nepočula.
Potom sme v jednu sobotu na seba narazili na firemnom parkovisku. Prihovoril sa mi a opýtal sa, čo robím o dva týždne od piatku. Zasmiala som sa a povedala: „To je pre mňa veľmi ďaleko. Opýtaj sa na bližší dátum,“ a dala som mu svoje telefónne číslo. O dve hodiny neskôr mi zavolal a pozval ma na ten večer. „Je to pre teba dosť blízko?“ spýtal sa. Zistili sme, že máme veľa spoločného. Obaja milujeme hádanky a súťaže. Takže sme súťažili v skladaní puzzle a v matematických rébusoch. Myslím, že ho zaujalo, keď som ho porazila v matematike a vyhrala som v Clue, spoločenskej hre, kde zisťujete, kto spáchal vraždu, v ktorej miestnosti a akou zbraňou. Naliehavo ma vyzýval, aby som si prečítala jeho obľúbený román Veľký Gatsby a ja som ho čítala už dvakrát. Možno si vtedy uvedomil, že stretol tú pravú. Veľmi romantické. Keď sme sa zasnúbili, niekto sa spýtal Billa: „Ako sa cítite?“ A on odpovedal: „Je to prekvapujúce, ale vďaka nej sa cítim potešený, že sa ožením.“
Naše rozhovory o dieťati však jasne ukázali, že dni našej spolupráce v spoločnosti Microsoft sa skončili. Uvedomujem si, že som sa v týchto prvých rokoch stretla s otázkou, ktorá ovplyvnila môj život: „Chcem si budovať kariéru, alebo chcem byť mama?“ A moja odpoveď znela: „Ale najprv kariéra, potom mama na plný úväzok, potom trochu z oboch, potom späť do práce.“ Dostala som možnosť budovať si až dve kariéry a zároveň rodinu svojich snov, pretože sme mali šťastie, že sme nepotrebovali môj príjem.
Existovala aj ďalšia vec, ktorej význam mi celé roky nebol jasný: výhoda malej pilulky, ktorá mi umožnila vybrať si čas a miesto tehotenstva. Nie je to náhoda, že som otehotnela až potom, čo som odpracovala takmer desaťročie v spoločnosti Microsoft s Billom a bola som pripravená mať deti. Nie je to náhoda, že syn Rory sa narodil tri roky po Jenn a dcéra Phoebe tri roky po Rorym. Mala som to šťastie, že som mohla otehotnieť, keď som chcela. Bill a ja sme formálne založili nadáciu Bill & Melinda Gates Foundation v roku 2000 na záchranu detských životov. Investovali sme najmä do vakcín. Na jednej z mojich ciest som prišla do Malawi a hlboko ma dojal pohľad na množstvo matiek, ktoré čakali v horúčave, aby dali zaočkovať svoje deti. Stretla som sa s mladou matkou a spýtala sa jej: „Čakáte s týmito krásnymi deťmi na injekciu?“ Odpovedala: „A čo moja injekcia?“ Nehovorila o očkovaní, ale o Depo-Provera, dlhodobo pôsobiacej antikoncepčnej injekcii, ktorá by mohla zabrániť jej otehotneniu. Bola len jednou z mnohých matiek, s ktorými som sa stretla počas ciest a téma nášho rozhovoru sa zvrtla z detských vakcín na plánovanie rodiny.
Chudoba ide ruka v ruke s bezmocnými ženami. Ak skúmate prosperitu, nájdete ženy, ktoré majú moc a používajú ju. Trvalo mi roky, kým som si to uvedomila. Jednoducho, antikoncepcia je život zachraňujúci prostriedok. A pritom ja som katolíčka. Vedela som, že stať sa zástankyňou plánovania rodiny vyvolá kritiku, na ktorú som nebola zvyknutá. Prijala som pozvanie vlády Spojeného kráľovstva, aby som sponzorovala samit o plánovaní rodiny v Londýne tesne pred olympijskými hrami v roku 2012. Ihneď potom ma tvrdo kritizovali v L´Osservatore Romano, oficiálnych novinách Vatikánu. Vraj som „zišla zo správnej cesty a bola som zmätená dezinformáciami“. Článok ma obvinil, že som skreslila hodnotu prirodzeného plánovaného rodičovstva a dovolila som, aby ma manipulovali korporácie, ktoré sa snažili získať majetok z predaja antikoncepcie.
Ženy v priemere venujú viac ako dvojnásobok hodín než muži neplatenej práci. Vo svete neexistuje žiadna krajina, kde je rozdiel nula. Mala som skvelú dlhodobú výpomoc, ale veľa práce je okolo detí: vozíme ich do školy, k lekárovi, na športové a dramatické krúžky; dohliadame na domáce úlohy; varíme im; udržiavame rodinu v kontakte s priateľmi na narodeninových oslavách, svadbách. Veľakrát sa mi stalo, že som sa vyčerpaná doplazila k Billovi a povedala: „Pomoc!“
Vozil dcérku do škôlky
Keď na jeseň 2001 začala Jenn chodiť do materskej školy, vzdialenej 40 minút jazdy autom, vedela som, že ju budem voziť dvakrát denne. Sťažovala som sa Billovi na dlhý čas, ktorý strávim v aute, a on povedal: „Môžem ju voziť ja.“ A ja som povedala: „Vážne? Urobíš to?“ „Jasne,“ povedal. „Budem mať čas rozprávať sa s Jenn.“ Bill ju začal voziť dvakrát týždenne. Neskôr som si všimla, že do Jenninej škôlky vozí deti veľa oteckov. Opýtala som sa jednej matky: „Ahoj, čo sa deje? Je tu akosi veľa otcov.“ Odpovedala: „Keď sme videli Billa, povedali sme našim manželom: „Bill Gates vozí svoje dieťa do školy – vy môžete tiež.“ O niekoľko rokov som si uvedomila, že ešte hodinu po večeri upratujem kuchyňu po nás piatich. Tak ma to rozhorčilo, že som vyhlásila: „Nikto neodíde z kuchyne, kým ju neopustí mama.“ To, že som mama, neznamená, že musím upratovať, keď iní odídu. Bill to podporil. Všetci mi pomáhali a on umýval riad.
Možno si pomyslíte: „Ó, nie – privilegovaná dáma je unavená z toho, že je posledná v kuchyni. Nemusí však vstávať ešte pred úsvitom.“ Viem. Opisujem však svoju situáciu nie preto, že je to problém, ale preto, že je to môj pohľad na problém. Rodová nerovnováha v neplatenej práci je spoločné bremeno, ktoré viaže mnoho žien dohromady. Skrytá téma v každej diskusii o neplatenej práci je v konečnom dôsledku rovnosť vzťahu. Keď sme mali Jenn, cítila som sa veľmi sama v našom manželstve. Bill bol v tom čase generálnym riaditeľom spoločnosti Microsoft. Bol stále mimo a ja som si myslela, že možno chcel mať deti teoreticky, ale nie v skutočnosti. Na začiatku sme sa presťahovali do pekného rodinného domu, ktorý som si vybrala po zásnubách. Ale o rok a pol neskôr sme sa presťahovali do tohto obrovského domu, ktorý Bill začal stavať, keď bol mladík. Nechcela som sa presťahovať. V skutočnosti sme obaja mali iné predstavy o tom, čo sme chceli, a nie dosť času na rozhovor. Mala som osobnostnú krízu. A to ma donútilo opýtať sa samej seba, kto som a čo chcem robiť.
Ako sa vyrovnať partnerovi
Už som nebola výkonnou manažérkou veľkej firmy. Bola som mama malého dieťaťa a manželka zaneprázdneného a veľa cestujúceho manžela, presťahovali sme sa do obrovského domu a mňa zaujímalo, čo si o mne ľudia myslia, pretože ten dom som nebola ja. Odtiaľto som začala dlhé stúpanie k rovnocennému partnerstvu.
Odvtedy sme za 20 rokov prešli dlhú cestu. Bill v často hovoril, že má vo mne partnera – vo všetkom, čo kedy urobil. To je pravda, ale vždy nemal rovnocenného partnera. Musel sa naučiť, ako sa mi vyrovnať, a ja som sa musela naučiť, ako sa vyrovnať jemu.“
