ISTANBUL - Quo vadis, Turecko? Ostro sledované referendum, ktoré posilnilo právomoci prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, sa síce v Turecku skončilo naozaj tesne, v mnohých európskych krajinách, kde sú početné enklávy Turkov, bol ale výsledok o dosť výraznejší.
Kontroverznú reformu ústavy podporilo v Turecku 51% obyvateľov, zatiaľ čo napríklad v Nemecku, kde žije najviac etnických Turkov, to bolo viac ako 63%. Vysokú podporu zmenám poskytli aj v Rakúsku (73%), Holandsku (70%), Francúzsku (65%) či Belgicku (75%).
Práve nemeckí politici hovoria o alarmujúcich výsledkoch. Ako tvrdí Cem Özdemir, líder nemeckých Zelených a sám potomok tureckých imigrantov, mnohí Turci v Nemecku si vraj myslia, že môžu ovplyvniť ústavu iba „špičkami ich prstov". „Nemôžete žiť v Nemecku v demokracii a v Turecku hlasovať za diktatúru," odkázal.
Odkaz Turkom s nemeckým pasom
„Všetci Turci s nemeckým pasom, ktorí hlasovali v prospech islamskej diktatúry v Turecku, môžu odísť z Nemecka," odkázala europoslankyňa Beatrix von Storchová, členka radikálnej protimigrantskej strany AfP.
Časť tureckej komunity v Nemecku zároveň vyjadrila obavy z režimu jedného muža a dodala, že by chcela najsť lepší spôsob komunikácie s „Turkami žijúcimi slobodne v Nemecku, ktorí ale zároveň žiadajú autokraciu pre Turkov žijúcich v Turecku".
Dôvody voľby
Nad otázkou prečo mal Erdogan vyššiu podporu v zahraničnej komunite, sa zamýšľal aj starosta nemeckého mesta Essen, Thomas Kufen. Ako sa vyjadril pre rádio WDR, Erdoganova politika je atraktívna preto, že s Turkami v zahraničí zaobchádza s rešpektom - a to im podľa Kufena chýba zo strany nemeckej spoločnosti.
Podľa Stephana Mayera, odborníka CSU na vnútornú bezpečnosť, môźe za situáciu aj nepodarená integrácia Turkov žijúcich v Nemecku desiatky rokov do spoločnosti. „Myslím si, že je dôležité, aby sme po ďalších parlamentných voľbách sprísnili pravidlá na získanie dvojitého občianstva," povedal pre Die Welt.
Podobný názor má aj Detlef Pollack, profesor sociológie náboženstva na univerzite v Münsteri. Podľa neho išlo o akúsi formu protestu. „Najmä starší muži sú radi, že konečne niekto ukazuje Západu, Európskej únii, ako by mali fungovať veci; je to vyjadrenie vzdoru, asertivity a nevôle," povedal pre portál dw.com.
