BRATISLAVA - Sýria, ako sme ju poznali v minulosti, už neexistuje a ťažko si predstaviť scenár, že sa vráti k jednote. Povedal v rozhovore bývalý český diplomat a riaditeľ knižnice Václava Havla v Prahe Michael Žantovský.
„Budúcnosť Sýrie je zrejme v rozdelení na kantóny, podobne, ako je to v susednom Libanone. Vzniknú enklávy pod rôznorodou kontrolou napríklad náboženských alebo národnostných skupín, ako sú alaviti, sunniti alebo Kurdi,“ konštatoval Žantovský, ktorý je však skeptický v tom, že prípadný mier v Sýrii by dokázal zastaviť migračnú vlnu do Európy.
„Medzi migrantmi totiž tvoria Sýrčania len jednu skupinu. Ďalší utečenci z krajín ako je Irak, Afganistan, Pakistan alebo zo subsaharskej Afriky, sami osebe so sýrskym konfliktom nesúvisia. Migračnú vlnu môže zastaviť len jednotná politika EÚ, kde si každý člen uvedomí, že únia má nielen právo, ale aj povinnosť kontrolovať svoje vonkajšie hranice a zároveň rozhodovať o tom, aký stupeň migrácie si môže dovoliť, kto sú ekonomickí migranti a kto vojnoví utečenci. To všetko ide podstatne viac do hĺbky ako vojna v Sýrii,“ zdôraznil Žantovský, ktorý roky pôsobil ako český veľvyslanec v Izraeli.
Podľa Žantovského je najväčším rizikom pre EÚ jej nejednotnosť pri riešení vážnych problémov. Napriek tomu vyjadril pochopenie pre postoj krajín V4, ktoré odmietli systém povinných kvót na prerozdelenie migrantov vnútri únie. „Kvóty boli krajným riešením a jeho demokratickosť je sporná. Toto riešenie navyše nebolo realizovateľné. No a jediná vec v politike, ktorá je horšia ako zlé rozhodnutie, je nerealizovateľné rozhodnutie. Mrzí ma však, že predtým, než krajiny V4 odmietli zlé a dirigistické rozhodnutie, nevyjadrili svoju spoluzodpovednosť za osud ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, hladom a smrťou. Pred praktickým 'nie' mali povedať morálne 'áno' ktoré bolo tiež potrebné počuť,“ uzavrel Žantovský.
