BRATISLAVA - Slovensko preferuje, aby sa na budúcotýždňovom mimoriadnom samite podarilo nájsť dohodu na všetkých menách šéfov európskych inštitúcií. O tom, kto bude predseda Európskej rady, Komisie, Parlamentu, šéfom európskej diplomacie aj Európskej centrálnej banky rokovali vo štvrtok v noci lídri krajín EÚ. Dohodu však nenašli. Stretnú sa teda opäť v nedeľu 30. júna. Premiér Peter Pellegrini zároveň po skončení samitu v Bruseli rozhodne poprel, že by sa uchádzal o niektorú z vysokých pozícií v štruktúrach Európskej únie.
Premiér na otázku, ako je to s informáciami, že by mal záujem o post predsedu Európskej rady, ktorý teraz zastáva Donald Tusk, odpovedal, že zachytil vo štvrtok článok v slovenskom denníku, že sa chystá na odchod zo Slovenska.
Je to kompliment, ale nie je to pravda
„Chcem potvrdiť, že sa neuchádzam o žiadnu takúto pozíciu. Je milé, ak niekde na chodbách tejto budovy sa o tom hovorí, a môžem to vnímať ako kompliment, ale nie je pravda, že by som vykonával nejaké aktívne kroky, loboval alebo prejavil oficiálne niektorým kolegom ochotu či snahu byť na takejto pozícii. A ani to neplánujem urobiť,“ zdôraznil Pellegrini. Zopakoval, že na rozdiel od iných (politikov) si vie predstaviť život aj po politike. Dodal však, že politika ho zatiaľ "baví" a je pripravený slúžiť ľuďom, pokiaľ budú mať oňho záujem.
Priznal však, že Tuskov nástupca by mal byť niekto spomedzi premiérov alebo prezidentov. Premiér žiadne konkrétne mená nechcel komentovať. Tvrdí však, že väčšinou sa kandidáti v prvej vlne vybijú a potom uspejú tí, o ktorých sa ani zo začiatku nehovorilo. „Poznám veľa mien, poznám veľké množstvo kombinácií, ale je zbytočné o tom hovoriť. Rozumnou kombináciou sa dá nájsť dohoda,“ dodal premiér po summite.
Bola to komplikovaná debata
Ako povedal dnes po skočení zasadnutia Európskej rady v Bruseli, lídri EÚ by radi mená predstavili do 2. júla. Vtedy sa začína plenárna schôdza Európskeho parlamentu, na ktorej si europoslanci zvolia svojho predsedu aj podpredsedov. Pellegrini tvrdí, že krajiny Visegrádskej štvorky stále podporujú Maroša Šefčoviča. Zároveň povedal, že neurobil žiadne kroky, aby sa stal predsedom Európskej rady.
„Debata o obsadení bola komplikovaná, ale nebola ničím prekvapujúca,“ povedal s tým, že pred začiatkom summitu bolo jasné, že sa vec nepodarí uzavrieť. Premiéri a prezidenti EÚ musia podľa neho pri rozdeľovaní postov dbať na silu politických skupín v EP, rodovú rovnováhu aj regionálny balans. Ide o to, aby aspoň jednu z funkcií zastávala žena a aby sa krajinám strednej a východnej Európy podarilo presadiť svojho kandidáta. „Vieme zvážiť, na akú pozíciu má šance,“ povedal na adresu Maroša Šefčoviča. Ten by mohol zastávať post vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Táto funkcia zatiaľ vždy patrila európskym socialistom. Funkcie sa ale rozdeľujú nie medzi dve najsilnejšie frakcie, ale tri.
Slovensko podporilo uhlíkovú neutralitu, dohoda neprešla
Poľsko, Česko, Maďarsko s podporou Estónska vo štvrtok na summite EÚ v Bruseli zablokovali dohodu o dosiahnutí uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenský premiér Peter Pellegrini vyslovil tejto dohode podporu. K dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050 sa spolu so Slovenskom prihlásilo 21 krajín EÚ. Cieľom týchto štátov je vypúšťať toľko emisií skleníkových plynov v roku 2050, koľko sú schopné absorbovať.
Slovensko je podľa Pellegriniho pripravené dosiahnuť do 30 rokov uhlíkovú neutralitu vďaka používaniu viacerých zdrojov elektrickej energie. Premiér podľa jeho slov chápe postoj poľského premiéra, ktorého krajina je viac závislá na výrobe elektriny z uhlia. „My chceme mať ambiciózny cieľ, aby sme boli lídrom v boji proti klimatickým zmenám,“ povedal dnes Pellegrini.
