BRATISLAVA - Riešenie, ktoré vláda ponúka v podobe pričlenenia nefunkčnej obce k susednej obci, podľa líderky OĽaNO Veroniky Remišovej výrazne limituje možnosti obyvateľov ovplyvniť rozhodnutie o pričlenení k susednej obci. Podľa navrhovanej úpravy okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza nefunkčná obec, zvolá na podnet ministerstva vnútra zhromaždenie obyvateľov nefunkčnej obce, na ktorom prerokuje pričlenenie a vyhotoví záznam.
„Z predloženého návrhu nie je jasné, do akej miery a či vôbec majú obyvatelia nefunkčnej obce možnosť rozhodnúť, ku ktorej susednej obci by mali byť pričlenení, ako aj o ďalších súvisiacich náležitostiach. Absentuje vymedzenie, kedy a akým spôsobom je okresný úrad v sídle kraja povinný zhromaždenie obyvateľov obce zvolať, nie je stanovené, akým spôsobom sa má s občanmi pričlenenie prerokovať,“ povedala Remišová dnes v rozprave k návrhu novely zákona o obecnom zriadení, ktorú posunuli poslanci NR SR do druhého čítania. Aj preto by bolo podľa nej v záujme občanov vhodnejšie, keby mali obyvatelia nefunkčnej, prípadne aj susednej obce možnosť rozhodnúť o pričlenení obce v miestnom referende.
„Tento argument nakoniec predložilo v pripomienkovom konaní aj Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré rovnako poukázalo na rozdielne možnosti obyvateľov obce rozhodovať o obci, keďže podľa zákona, ak ide o zlúčenie alebo rozdelenie obce, je podľa platnej právnej úpravy nevyhnutné miestne referendum. Ak ide o pričlenenie, čo je de facto takisto zlúčenie obcí, navrhuje novela len zhromaždenie obyvateľov bez reálneho dosahu na rozhodnutie o pričlenení. Táto neakceptovaná pripomienka ministerstva dokonca hovorí o zavádzaní dvoch právnych režimov v analogických situáciách, čo pokladám za vážny zásah do právnej istoty v tejto oblasti,“ upozornila Remišová.
Za ešte problematickejšie považuje poslankyňa za hnutie OĽaNO ustanovenie o úprave a teda znížení počtu poslancov obecných zastupiteľstiev. V dôvodovej správe predkladateľ uvádza, že úprava je „v záujme vyššej efektivity obecných zastupiteľstiev a zníženia finančných prostriedkov na ich činnosť“. Zároveň však dopĺňa, že ide o obce s väčším počtom obyvateľov, kde je počet poslancov nadhodnotený.
„Podľa nových pravidiel teda v mestách od 10 000 do 20 000 obyvateľov sa počet poslancov môže znížiť o 31 %, v mestách od 20- do 50-tisíc o 32 %, rovnako ako aj v mestách od 50- do 100 000 a v mestách nad 100 000 obyvateľov dokonca o 60 %,“ upozornila Remišová s tým, že v dôvodovej správe navrhovateľ o takejto redukcii počtu poslancov hovorí ako o primeranej a účelnej, avšak otázkou je, do akej miery naozaj prihliadal na efektivitu a účelnosť a hlavne na kvalitu zastupiteľskej demokracie a na názor občanov.
Pochybná je podľa nej aj argumentácia o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev, keďže pri obciach do 10 000 obyvateľov sa mení počet poslancov len minimálne. „Ak napríklad redukciou podľa tohto návrhu znížime počet poslancov v dvoch najväčších mestách dokopy o 32 poslancov, v prípade, že by sa redukcia týkala menších obcí, ktorých máme na Slovensku väčšinu, zredukovali by sme počet poslancov o mnohonásobne vyšší počet,“ uviedla. Argumenty predkladateľa vyvracia podľa Remišovej aj pripomienka ministerstva financií, ktorá konštatuje, že až 92 % všetkých obcí na Slovensku má menej ako 3 000 obyvateľov. Obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb.
Naopak, obce s počtom obyvateľov 20-tisíc až 50-tisíc minú na výkon správy len 10 % svojich výdavkov. „Toto konštatovanie výrazne spochybňuje argumentáciu predkladateľa o vyššej efektivite obecných zastupiteľstiev. Ak totiž chceme hovoriť o efektivite, museli by sme sa v prvom rade sústrediť na malé obce do 3 000 obyvateľov, ktorých máme na Slovensku 92 %,“ uviedla Remišová.
