BRATISLAVA – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) opakovane prichádza do parlamentu s návrhom, aby počas nedieľ a štátnych sviatkov boli zavreté obchody. Ako povedalpodpredseda KDH Július Brocka, súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe je voľná nedeľa bez práce. Voľná nedeľa má podľa neho veľký význam nielen pre zdravie pracujúcich, ale aj pre život rodín s deťmi. Výrazne totiž prispieva k zosúladeniu pracovného a rodinného života aj tým, že zvyšuje sociálnu ochranu zamestnaných a zároveň im umožňuje plniť si svoje rodinné a rodičovské funkcie.
„Preto v pracovnoprávnej legislatíve navrhujeme rozšíriť počet dní, počas ktorých nebude možné nariadiť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky nedele a štátom uznané sviatky. Chceme, aby nedeľa bola dňom voľna pre každého,“ zdôraznil Brocka.
NR SR už upravila Zákonník práce tak, že zamestnancovi nie je možné nariadiť prácu 1. januára, na Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň 24. decembra po 12:00 a v 1. sviatok vianočný 25. decembra. Táto zmena sa podľa Brocku stretla s priaznivým ohlasom verejnosti a silnejú hlasy po rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov.
„Zamestnanci, prevažne ženy, vykonávajúce prácu v predajniach, sa počas sviatkov nemôžu venovať svojim rodinám. Ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná Ústavou SR . Touto zmenou Zákonníka práce chceme zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť prácu,“ vyhlásil Brocka.
Striedanie práce a pravidelného odpočinku patrí podľa Brocku neodmysliteľne k životnému rytmu každého človeka. Pravidelný čas voľna pomáha človeku prispôsobiť sa aj vyšším pracovným nárokom. „Voľná nedeľa umožňuje nielen prehĺbenie rodinných vzťahov v užšom zmysle, ale prispieva aj k zvyšovaniu súdržnosti širších spoločenstiev. Ak má otec nedeľu v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, narúša to vzťahy v rodinách,“ upozornil podpredseda KDH s tým, že v Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom takmer vo všetkých členských štátoch EÚ, ale i mimo nej, napr. v Nórsku či Švajčiarsku.
V Nemecku je podľa Brocku nedeľné voľno chránené ústavou. „Článok 139 ich ústavy definuje nedeľu ako deň voľna a duševného pookriatia. V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa rešpektuje charakter nedele ako voľného dňa, t.j. zákaz práce v nedeľu a vo sviatok. Táto dlhoročná tradícia pracovného voľna počas nedele a sviatkov sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, zhodou okolností zaťažených komunistickou minulosťou,“ konštatoval Brocka.
