BRATISLAVA – Úspešný boj so storočnou vodou na Dunaji a rozbehnutie odpadovej reformy. Tak v kocke zhodnotil v polovici funkčného obdobia pôsobenie vo funkcii minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD).
Uplynulé dva roky sa podľa šéfa envirorezortu niesli v znamení konsolidácie, prípravy reforiem a nečakaných skúšok. Za najťažšiu označil vlaňajšiu povodeň na Dunaji. Domnieva sa, že rezort v nej obstál úspešne.
V tlačovej správe minister zhrnul svoje úspechy. Vysvetlil, že sa mu tiež podarilo obnoviť pozastavený operačný program, predať emisné povolenky, prijať novelu zákona o ochrane prírody a pripraviť rámec nového reformného zákona o odpadoch.
V odpočte tvrdí, že po predchodcovi Józsefovi Nagyovi (Most-Híd) našiel na stole viacero nedoriešených kľúčových problémov. Zablokované čerpanie eurofondov, neúspešný pokus presadiť zákon o odpadoch, stagnujúcu zonáciu národných parkov, či zdeformovaný systém protipovodňovej ochrany. Vyzdvihol, že sa mu podarilo skresať náklady rezortu tým, že postupne zefektívnil systém práce ministerstva a podriadených organizácií.
„Dokázali sme obnoviť čerpanie európskych peňazí z Operačného programu Životné prostredie pre rôzne oblasti, vrátane veľkých vodárenských projektov za desiatky miliónov eur. Tieto projekty sú v rôznom štádiu výstavby a ďalšie chystáme,“ cituje tlačová správa Žigu.
Vo výpočte úspechov minister pokračoval konštatovaním, že sa jeho rezortu podarilo odvrátiť viaceré konania z minulosti, pre ktoré Slovensku hrozili sankcie a pokuty od Európskej Komisie. Pod jeho vedením aj napriek nepriaznivej situácii na trhu rezort predal sedem miliónov ton emisných povoleniek Španielsku.
Ako mimoriadne účinná sa podľa Žigu ukázala, protipovodňová ochrana, ktorú vybudoval Slovenský vodohospodársky podnik. „V ostrej skúške, ktorú jej vystavila júnová povodeň na Dunaji, ochránila obyvateľov a zachránila mnohomiliónové hodnoty - oveľa vyššie, ako boli náklady na jej výstavbu. Preukázala potrebu a efektívnosť budovania protipovodňových diel,“ zdôraznil minister.
To bol podľa neho jeden z dôvodov, prečo v októbri minulého roka predstavil Program protipovodňovej ochrany pre Slovensko do roku 2020. V rámci neho plánuje preinvestovať 154 miliónov eur a ochrániť 559 identifikovaných kritických miest. Prvé z projektov boli odovzdané do užívania, ďalšie sú vo výstavbe.
Minister ďalej pripomenul, že sa mu poradilo presadiť legislatívny rámec úplne nového zákona o odpadoch. V blízkom čase by malo byť predložené paragrafové znenie zákona. Žiga pritom sľubuje, že zákon posunie Slovensko v oblasti odpadov medzi moderné krajiny.
Odpadové hospodárstvo by po novom malo pôsobiť na princípe takzvanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov. „Cieľ zákona je jednoznačný – motivovať k tomu, aby sa odpad viac separoval a zhodnocoval, menej skládkoval,“ zdôraznil šéf rezortu. Skonštatoval, že v súčasnosti končia tri štvrtiny komunálneho odpadu z domácností na skládkach a len zvyšok sa zhodnocuje šetrnejším spôsobom k životnému prostrediu. Vo vyspelých krajinách EÚ je ten pomer opačný a práve k nim sa chce Žiga priblížiť.
Ministerstvo pod vedením Žigu pripravilo a presadilo novelu zákona o ochrane prírody, ktorá vytvára podmienky na dohodu s vlastníkmi lesov v chránených územiach. „Chceme tak dotiahnuť do úspešného konca aj zonáciu národných parkov,“ doplnil úradujúci minister životného prostredia.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Mikuláš Huba (OĽaNO) sa domnieva, že v uplynulých dvoch rokoch pôsobenia ministra výrazne prevažovali negatíva nad pozitívami. „Ani jednu z oblastí, ktoré pán minister Žiga vydáva za úspech, nemožno za úspech reálne považovať,“ skonštatoval poslanec.
Pripomenul, že sa nepodarilo vyšetriť emisnú kauzu z čias prvej vlády Roberta Fica a vrátiť „ukradnuté“ peniaze do štátneho rozpočtu. „Ministerstvo vychádza v ústrety najväčším producentom emisií,“ skonštatoval. Legislatívne návrhy na zlepšenie situácie - napríklad účinnejším zapojením verejnosti podľa Hubu envirorezort nepodporil.
Šéf parlamentného výboru ďalej pripomína, že protipovodňová ochrana Bratislavy sa začala budovať dávno pred nástupom Žigu do funkcie. „Predstava o masívnych investíciách do protipovodňovej ochrany na spôsob vodnej nádrže Slatinka je návratom do 50-tych rokov minulého storočia,“ hodnotí.
Huba Žigovi vyčíta, že zdvihol ruku za kandidatúru Slovenska na spoluorganizovanie zimných olympijských hier v roku 2022. Zjazdové lyžiarske disciplíny by sa mali uskutočniť v Národom parku Nízke Tatry. Poslancovi sa nepozdáva, že sa minister nepostavil proti reforme ESO, v rámci ktorej zanikla osobitná štátna správa pre životné prostredie.
Všíma si tiež, že Žiga povolil ďalší prieskum uránového ložiska pri Košiciach a domnieva sa, že minister nemal jednoznačný postoj k spaľovaniu talianskych odpadov na našom území. „Toto je len pár ukážok toho, ako si súčasné ministerstvo predstavuje ochranu prírody a životného prostredia,“ skonštatoval.
„Veľkým krokom späť“ aj napriek niektorým pozitívam je podľa Hubu napokon i nedávno prijatá novela zákona o ochrane prírody a krajiny. „Ignoruje krajinu, nerešpektuje Smernicu o biotopoch a najmä, umožňuje masívne výruby stromov rastúcich mimo les,“ doplnil známy slovenský environmentalista.
