BRATISLAVA - V jednej z najväčších káuz, ktorú vyšetrovala NAKA, mal byť podľa polície štát ukrátený o milióny eur. Prípad stojaci na svedectvách kajúcnikov aktuálne rieši súd. Úlovok najväčšej ryby má však trhliny. Podľa advokáta podnikateľa Jozefa Brhela je celý postavený na vode. Dokonca tvrdí, že štát neprišiel ani o cent. Kde je teda pravda? Rozprávali sme sa s Michalom Mandzákom aj o zákulisí celého sporu. Ako to vidí on?
Obhajoba Jozefa Brhela tvrdí, že v kauze Mýtnik, respektíve konkrétne pri obvineníjeho a jeho syna ide o politický proces. Toto tvrdenie používa aj v platenej inzercii vo viacerých médiách. Aké sú vaše argumenty na takéto tvrdenie?
Po prvé, na začiatku stanovili policajti gigantickú škodu vo výške 42 mil. €, ktorá mala byť spôsobená štátu nakúpením predraženého softvéru. Táto škoda však nebola stanovená na základe odborného odhodu, znaleckého posudku či serióznej analýzy. Skrátka policajti zhromaždili všetky dostupné faktúry a tie potom podľa nich predstavovali výšku škody. A to bez akéhokoľvek vysvetlenia ako k tejto škode výške škody policajti došli. Už od začiatku bolo zrejmé, že je to neobhajiteľné, keďže ALLEXIS, s.r.o. nemohla dodať sofvér pri nulových nákladoch. Každá firma predsa má nejaké náklady, a základom predraženia je vždy rozdiel medzi predajno cenou a cenou obvyklou. Obvyklú cenu však policajti stanovili na nulu, čo je možné len v politicky motivovanom trestnom stíhaní. Každému je predsa zrejmé, že sa jedná o ekonomický nezmysel a pri nulových nákladoch nie je možné nič dodávať.
V prípade je však známy posudok policajného znalca, ktorý hovorí, že škoda jednoznačne vznikla. Tento znalec už vypovedal a trval na tom, že systém podľa jeho posudku stál len osem miliónov eur a zvyšok vyplatenej sumy bola škoda spôsobená štátu.
V priebehu konania bol obstaraný policajný posudok ÚSI, ktorý stanovil škodu na 45 mil. €, a teda škodu porovnateľnú s tým, čo policajti stanovili pri nulových nákladoch. Pýtate sa ako je to možné? Jednoducho, zistilo sa, že výška celkových faktúr nie je 42 mil. €, ale 53 mil. €, a potom znalec USI zohľadnel oprávnené náklady len okolo 8 mil. €. Tým sa potvrdilo to, čo sme tvrdili od začiatku a to že pri nulových nákladoch nie je možné dodvávať. Takto sa v podstate legitimizovala škoda stanovená NAKOU na začiatku bez znaleckého skúmania a na základe ekonomického bludu, že softvér má nulovú hodnotu. Policajný znalec len potvrdil číslo, ktoré vzišlo z ekonomického nezmyslu. Preto si myslím, že policajný posudok je účelový.
Ide teda, ale o tvrdenie proti tvrdeniu. Respektíve o posudok proti posudku. Ktorý z nich má teda podľa vás pokladať súd sa správny?
Máme však nezvratné dôkazy, že škoda štátu nevznikla. Renovaní znalci Slovenskej technickej univerzity po dôkladnom preskúmaní dospeli k jednoznačnému záveru o nulovej škode. A nie sú len znalci, ale sú tú i ďalšie dôkazy. Len pre porovnanie, podobný softvér bol ČR obstaraný za 61 mil. €, t.j. za oveľa väčšiu hodnotu než u nás a tou istou metódou. Prípad taktiež preverovalo pražské štátne zastupiteľstvo a dospelo k záveru, že žiadna škoda nevznikla a nie sú to žiadne machinácie pri verejnom obstarávaní. U nás sú to hneď dva zločiny. Do úvahy prichádzajú dve možnosti, buď to nie je trestný čin, alebo v Českej republike nemajú tak kvalitných prokurátorov a znalcov ako máme my na Slovensku a český rozpočet bol okradnutý o 50 mil. €. Záver nech si urobí každý sám.
Obžaloba vvšak nie je postavená len na znaleckom posudku. Ďalším dôkazom sú samotní kajúcnici Imrecze, Rovčaninová a ďalší.
Títo kajúcnici však nehovoria o žiadnom predražení, ale naopak. Najväčší kajúcnik v našejkauze Imrecze hovorí, že cena softvéru nebola predražená, ale naopak bola nízka. Imrecze však skúsenosti s cenou softvéru, keďže pred nástupom na finančnú správu bol generálnym riaditeľom SAP. Ak mám použiť naratív pánov Repu a Hrubalu, tak sa vynára otázka aký dôvod by mal Imrecze klamať v tejto časti, a v ostanom sa mu máme veriť. Ak teda súd prijme teóriu gigantickej škody, tak nemôže uveriť kajúcnikom a musí konštatovať, že kajúcnici klamú. Týmto policajným posudkom vlastne prokurátor pomohá obhajobe, lebo usvedčuje kajúcnikov z klamstva.
Ak aj ako člen obhajoby tvrdíte, že pravda je na vašej strane, prečo hovoríte o politickom a nie nespravodlivom procese. Kde konkrétne tam vidíte politiku?
Korunou dôkazu o politickom procesu je, že prekurátor Repa chce výšku škody preukázať tlačovým vyhlásením pána Matoviča. Do spisu totiž založil tlačové vyhlásenie a chce ho vykonať ako dôkaz. Skrátka, nie sú dôležití znalci, seriózna odborné analýzy a podobne, ale pán Matovič a jeho policitické vyhlásenia, ktorý hovorí o tom, že obdobný softvér sa dá nakúpiť za niekoľko desiatok tisíc. Je to úplné dno, v ktorom sa ocitol slovenský trestný proces. Otočím to opačne, ako by sa hodnotil návrh obhajoby, keby neexistencia predraženia chcela preukazovať politickými vyhláseniamia pána Fica alebo pána Danka? A takto by sme mohli pokračovať ďalej, skrátka škoda nevznikla, len sa potreboval odstíhať Brhel, ktorý je mediálne spájaný so Smerom. A o tom svedčí i to ako sa táto kauza zrodila.
Buďte konkrétny. Ako sa táto kauza podľa vás začala?
Túto kauzu spustil kajúcnik Mako, ktorý vypovedal celkom štyrikrát a to dvakrát pred vyšetrovateľom a dvakrát pred prokurátorom. Ako oznamovateľ podrobne označil všetky osoby, ktoré sa mali podieľať na trestnej činnosti, avšak ani raz neoznačil Brhela. Toho vo výpovediach vôbec nespomína. Potom sa vymení vyšetrovateľ a do prípadu vstupuje pani vyšetrovateľka Barčáková. A tu už kajúcnik Mako ihneď v piatej výpovedi začína spomínať môjho kliienta ako osobu s mýtickym vplyvom na finančnej správe. Keď som sa Maka na súde spýtal prečo v prvých štyroch výpovediach nespomínal môjho klienta, tak uviedol, že na začiatku ho tam nevidel. Nie je však zrejmé na základe čoho sa mu vo väzbe takto osviežila pamäť. Je to ukážkový prípad manipulácie a politizácie procesu. Aký dôvod by mal kajúcnik Mako ako oznamovateľ ihneď na začiatku neuvádzať môjho klienta?
Vy teda tvrdíte, že za kauzou vidíte politikov, na čo ako obhajca máte samozrejme právo. Prečo sa však potom nspoľahnete na spravodlivý súd?
Táto politizácia však pokračuje i v súdnej fáze konania. Kauzu dostane JUDr. Hrubala, ktorý má ako predseda súdu najmenší nápad a teda by tu mala byť najmenšia pravdepodobnosť, že ho elektronická podaťeľna náhodne vyberie.
Od začiatku sme boli presvedčení, že to nebol náhodný výber sudcu. A preto sme žiadali o preverenie náhodného výberu a dali sme si vypracovať znalecký posudok. Záver nezávislých znalcov bol, že výber JUDr. HRUBALU nebol náhodný. K jednoznačnému záveru je však potrebný prístup do informačného systému Špec. tr.súdu. Preto sme vyzvalu JUDr. HRUBALU, aby to umožnil nie nám, ale nezávislým znalcom. Zatiaľ bez reakcie. Ak výber nebol zmanipulovaný, tak neexistuje žiaden legitímny dôvod, aby súd znalcom neumožnil preverenie tejto skutočnosti. Myslím si, že nám to bude súd neumožní a našu žiadosť bude ignorovať. Je to však základné právo účastníka konania preveriť si, či jeho prípad bol prešiel náhodným výberom. Uvedené platí i to viac, že mojim klietnom hrozia hrdelné tresty a to 12 rokov a viac.
Podporným dôkazom o tom, že výber nebol náhodný je i to, že i napriek viacerým námietkam zaujatosti sa JUDr. HRUBALA nevylúčil. Je pritom nepochybné, že minimálne vo vzťahu k mojej osobe tú existujú viaceré pochybnosti o jeho zaujatosti. Po prvé, ako obhajca JUDr. TRUBANA bol JUDr. HRUBALA mojou procesnou protistranou. Nastala taká špecifická situácia, že na Najvyššom správnom súde bol JUDr. Ján HRUBALA ako moj procesný súper a pár dni na to ako predseda senátu v kauze Mýtnik na ŠTS v Banskej Bystrice. Každému musí byť zrejmé, že sa jedná o antagonistické pozície a že JUDr. HRUBALA nemôže sa zdať ako nestranný sudca. Takýchto argumentov však bolo viac.
Oveľa závažnejšie je však to, že v rozpore rozvrhom práce si sám vykreoval senát, a to tak, že namiesto sudcu JUDr. Mačuru tam ako náhradného sudcu vybral svojho sudcu len na základe vlastnej úvahy. Pre vysvetlenie uvádzam, že pôvodný člen senátu JUDr. Šutka bol pridelený na najvyšší súd a v takomto prípade by podľa rozvrhu nastúpil sudca JUDr. Mačura. Ešte pred formálnym odídením na najvyšší súd však JUDr. HRUBALA ustanovil svojho náhradého sudcu a tak zabránil nástupu sudcu JUDr. MAČURU. Obhajoba si preto kládla legitímnu otázku, čo bolo pravým dôvodom takéhoto neštandardného postupu a prečo sa takto účelovo vytváral senát vybratím sudcu ad hoc. Kladli sme si legitímne otázky či tento výber súvisí s mediálnou rezistenciou sudcu. Zachytili sme totiž infomáciu, že pôvodný názor senátu pri prvom oslobodení vraždy novinára a snúbenice bol jednomyseľný, následne po tom ako sa začalo medializovať, že senát chce obžalovaných oslobodiť jeden sudca zmenil názor a tak bolo hlasovanie 2:1. JUDr. HRUBALA vybral sudcu práve z tohto senátu. Zohrala táto skutočnosťrelevanciu pri výberu sudcu?
To sú teda naozaj celkom silné tvrdenia. Viete ich podoprieť aj konkrétnymi dôkazmi, alebo ide iba o názor obhajoby?
Chápem, že tieto úvahy majú špekulatívny charakter, avšak každý výber sudcu ad hoc bez vopred stanoveného algoritmu vyvoláva otázniky,pričom toto je umocnené i tým, že túto si JUDr. HRUBALA si sám zostoval senát, keďže vystupoval ako predseda súdu. Prvé úkony súdy potvrdzovali naše obavy. Za normálnych okolností mal súd obžalobu odmietnuť, lebo môjmu klientovi bolo znemožnené záverečné preštudovanie spisu. Bol totiž preukazateľné práceneschopný, keďže to bolo v čase čo bol prepustený z väzenskej nemocnice. Jedná sa ustálenú prax súdov, ak sa znemožní také základné právo, tak nie je iná možnosť len obžalobu odmietnuť a umožniť obvinenemu toto právo. Takto postupoval i súd v prípade dorovnávania platu a obžalobu odmietol lebo JUDr. Kaliňákovi bolo znemožnenené právo preštudovať spis. V priebehu súdneho konania nezvádzame procesný súboj s prokurátorom JUDr. REPOM ako našou protistranou, ale s JUDr. HRUBALOM, ktorý by mal byť za normálnych okolností nezávislým arbitrom. Preto by som nevylúčil ani to, že v nasledujúcich dňoch hlavného pojednávania súd odmietne všetky naše dôkazy a rozhodne. A to ešte pred voľbami.
Ako?
Pomôžem si jednou událosťou, a to minuloročným festivalom Pohoda. JUDr. HRUBALA tam diskutoval s riaditeľom NAKY pánom Daňkom a špeciálnom prokurátorom LIPŠICOM a vysvetľoval, že jeho súd nerozhoduje podľa priania politikov a či oligarchov, popritom pritakáva Danielovi LIPŠICOVI o tom ako nie je “prepdposratý”. Výrok kniežaťa Schwarzenberga o “predposratosti” totiž Daniel LIPŠIC s obľubou spomína skoro v každom rozhovore. Viete si predstaviť budúcoročný festival POHODA v takom istom zložení ako JUDr. HRUBALA hovorí “Oslobodili sme oligarchu…”?
