Jojkárska moderátorka vo vysielaní nezadržala plač: Nie sme stroje!

„Ide o všeobecnú spolupatričnosť medzi ľuďmi ako takú. Keď sa vedcom vo Francúzsku podarí vyvinúť ten liek, a práve na to sú potrebné tie peniažky, by mohol pomôcť nielen chlapčekovi, ktorého príbeh už pozná celé Slovensko, ale aj ostatným ľuďom s rovnakou diagnózou,“ povedala Iveta. V danom momente si naplno uvedomila, akú silu má ľudská súdržnosť a ako dokážu ľudia spojiť svoje sily, keď ide o dobrú vec.

„Pred samotným živým vstupom prišli do štúdia počas pauzy aj deti, ktoré čakali pred hlavným vchodom a chceli aspoň nejaký malý kúsok odbehnúť z toho štafetového behu. V čase, keď vedľa mňa stáli, som sa pri nich ešte usmievala a obdivovala ich. Keď ale vysielate naživo a vidíte nezlomnú Vilkovu rodinu, mojich kolegov, ktorí si to mohli pozrieť v teple zo svojich obývačiek v TV, ale aj tak tam boli, či ďalších známych či neznámych ľudí, ktorí pre tú pomoc aj niečo reálne urobili a robia, tie emócie vás skrátka premôžu,“ vysvetlila. „Ja som na rozdiel od nich len sedela v štúdiu a mala som zareagovať a odčítať text, no odrazu máte hrču v hrdle a nejde to akoby ste chceli. Nie sme stroje,“ doplnila.

Iveta Krupová patrí k dlhoročným členom spravodajského tímu TV JOJ. Predtým, ako zasadla na moderátorskú stoličku, pracovala ako reportérka. Ako sama moderátorka zdôrazňuje, ani dlhoročné skúsenosti a profesionalita neznamenajú, že človek dokáže úplne potlačiť svoje emócie. Moderátori sú totiž v prvom rade ľudia, ktorých sa niektoré príbehy dotknú oveľa intenzívnejšie než iné.