„Vyzeralo to tak, že som prišiel na návštevu a potom som rok odtiaľ neodišiel,“ zaspomínal si Landl s úsmevom na obdobie, keď sa stal takmer členom Geišbergovej rodiny. Ich priateľstvo sa však neobmedzovalo iba na divadelné dosky. Obaja herci spoločne vyhľadávali slobodu aj mimo divadla. Na Kysuciach mali svoje chalupy, kde sa stretávali s ľuďmi, ktorí mali podobný pohľad na život aj na vtedajší režim. Vytvorili si tak miesto, kde mohli byť sami sebou.
Marián Geišberg, ktorého priatelia volali Maroš, bol podľa Landla nielen výnimočným hercom, ale aj nesmierne šikovným, rozhľadeným a zručným človekom. Dokázal sa nadchnúť pre čokoľvek a keď sa do niečoho pustil, chcel tomu dokonale rozumieť. „Učil ma stavať moju prvú pec na mojej chalupe. On to mal všetko naštudované. Keď sa do niečoho zahryzol, kúpil si päť-šesť kníh a študoval, ako presne majú ísť lomy, aby to malo ťah,“ spomínal Landl.
Dodnes si pamätá aj obrovskú radosť, ktorú prežívali, keď sa im pec podarilo postaviť vlastnými rukami. Práve takéto chvíle, spoločné rozhovory a obyčajné zážitky vytvorili medzi nimi silné puto. „Som nesmierne vďačný, že som mohol s týmto úžasným človekom zažiť toľko hodín rozprávania sa o všetkých možných témach,“ uzavrel Landl svoje dojímavé spomínanie na priateľa, ktorý v jeho živote zanechal nezmazateľnú stopu. Sledujte siedmu epizódu dokumentárneho cyklu Radosť zo života v nedeľu 25. októbra 2026 o 20.10 na Dvojke.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%