„Myslela som si, že budem úplne dojatá, ale nie... Asi som na to už nemala silu. Našla som však úplný moment pokoja. To dnes už neplatí. Teraz sa striedajú moemnty absolútneho zhonu a toho, že ai neviem, čo sa deje. Ale je to príjemné,“ priznala Petra s tým, že samotný pôrod bol úplne iný, ako si myslela, že bude. Starostlivo sa naňho pripravovala, no aj tak to vraj bolo iné. Prezradila tiež, že nerodila na Slovensku.
„Tým, že som nerodila na Slovensku, sme sa rozhodli, že sa priblížime miestu pôrodu a na dva týždne sme si prenajali chatku v prírode. Tam sme chodili na prechádzky, minitúričky. Bolo to super, aj nás chodili pozerať kamaráti, mali sme každý deň program. A 10. deň nášho pobytu to prišlo - ráno, keď som cvičila jogu,“ priznala. „Nevedela som, že už rodím. Tušila som, ale nevedela som. Tak sme sa išli do nemocnice opýtať, keďže sme boli 8 minút odtiaľ,“ pokračovala.
„Bolieť ma to začalo až poobede, to som už nebola pokojná - už som plakala, kričala... Jakuba som veľmi pekne držala, ale on to zvládol,“ dodala s tým, že na druhý deň skoro nemala hlas. „Hrozne mi pomáhalo dať ten tlak a bolesť von.“ A pochválila nielen zdravotníkov, ktorí sa o ňu starali, ale aj samotného partnera. „Kubo bol pri mne celý čas a chcela by som dať kredit aj jemu, že to zvládol. On bol ešte zúfalejší ako ja, lebo mi nemôže nejako extra pomôcť - vidí to, čo sa mi deje, vidí to, ako tam všetci niečo robia a on musí byť iba prítomný... On so mnou dýchal, bol so mnou v sprche, všetky uvoľňovacie polohy so mnou robil,“ dodala.
