Zlom nastal, keď sa hokejista chystal na ďalší presun – tentoraz do Los Angeles. „To som vedela, že toto už nedám. To je trošku ďaleko chodiť hore-dole, tak sme sa rozhodli, že tam budem s ním.“ Pre okolie to mohlo vyzerať ako sen – manžel s výborným príjmom, slnečné L.A. a zdanlivo ideálny život. Realita však bola iná. „Pre človeka, ktorý má rád byť doma a starať sa o muža, to môže byť úžasné. Ale mňa to nikdy nenapĺňalo. Ja hľadám rovnováhu v živote.“
Ivana si prešla ťažkým obdobím. V zahraničí si uvedomila, že ponuky neprichádzajú automaticky, ako to bolo doma. „V cudzom svete, kde ma nikto nepozná, som musela začať byť ja tá aktívna a samostatná a sama si vyhľadať a sama sa ponúkať. Naučilo ma to väčšej samostatnosti. Dnes už viem, že si za tým musím ísť a bojovať.“
Z apatie ju začal vytrhávať pohyb. „Asi to aj videl. Bola som si každý deň zabehať, niečo som navarila. Videl, že sa začínam uzatvárať a že upadám. Bola som nešťastná. Potom sme sa začali o tom aj rozprávať a spolu sme hľadali, že čo...“ Vďaka tomu si Ivana spravila viaceré kurzy, začlenila sa do tanečných komunít, začala znova učiť tanec a stala sa certifikovanou učiteľkou jogy. Vďaka podpore od Mariána si vybavila aj pracovné víza a začala si budovať novú kariéru.
