BRATISLAVA - Nezabudnuteľný zjavom i hlasom! Taký bol Peter Debnár, ktorý mal pre svoju mohutnú postavu medzi hereckými kolegami prezývku Maco. V roku 1995 ho z pracovného života vyradila porážka, on sa však nenechal zlomiť. Napokon sa mu v roku 2004 stal osudným infarkt.
Zjavom neprehliadnuteľného muža s obrovským srdcom Petra Debnára si diváci pamätajú napríklad ako nie príliš bystrého Emilka z filmu Majster kat, či ako maliara z rozmarnej snímky Sladké hry minulého leta.
Peter Debnár sa narodil 8. októbra 1941 v Bratislave. Réžiu na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) absolvoval v roku 1966. Krátko pôsobil ako režisér v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. Divadelnej réžii sa však venoval len krátky čas a od roku 1968 bol hercom.
Stál pri zrode legendárneho bratislavského Divadla na Korze, v ktorom pôsobili vtedy začínajúci herci Marián Labuda, Stanislav Dančiak, Zita Furková čí Milan Kňažko. Pod hlavičkou divadla fungovala aj herecká dvojica Milan Lasica a Július Satinský, Pantomíma Milana Sládka i skupina Prúdy. Na jeho doskách sa Peter Debnár zaskvel v legendárnom Čakaní na Godota či v Gogoľovej hre Ženba. Divadlo komunistický režim zlikvidoval v roku 1971.
„V Divadle na Korze sa stretli skutoční hereckí fanatici, mnohí dobrovoľne odišli z Národného divadla. Po poslednom vystúpení v lete 1971 všetci plakali. A predstavte si ten pohľad, ako obrovský chlap Maco Debnár roní veľké slzy,” uviedol v roku 2012 spisovateľ Kornel Földvári, ktorý zastával funkciu riaditeľa divadla. Peter Debnár vždy označoval svoje pôsobenie v Divadle na Korze za svoje najkrajšie životné obdobie.
Od roku od 1971 do roku 1990 bol Peter Debnár členom Novej scény v Bratislave, v rokoch 1984 - 1986 bol jej umeleckým šéfom. V divadle Astorka Korzo '90 pôsobil v rokoch 1990 až 1996.
Na filmovom plátne Peter Debnár debutoval v roku 1961 menšou úlohou v snímke Jána Lacka s názvom Vždy možno začať. Prvýkrát sa v nej stretol aj s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským.
Režisér Paľo Bielik obsadil Debnára v roku 1966 do úlohy katovho syna vo filme Majster kat. Pozoruhodná snímka zobrazuje slovenské reálie v časoch tureckej nadvlády. Jej ťažisko spočíva predovšetkým vo vynikajúcich hereckých výkonoch hercov Vlada Müllera, Štefana Kvietika a krehkej Emílie Vášáryovej. Trojicu skvelých umelcov výstižne doplnila postava Emilka, ktorú bravúrne zvládol práve Peter Debnár. V roku 1968 ho Juraj Jakubisko obsadil do svojho poviedkového filmu Zbehovia a pútnici.
Peter Debnár zažiaril aj vo filme Juraja Herza Sladké hry minulého leta (1970), kde si zohraná pätica mladíkov (Milan Lasica, Július Satinský, Peter Debnár, František Velecký a Mikuláš Ladižinský) užívala bohémsky život v spoločnosti záhadnej Mušky (Jana Plichtová). Príbeh, z ktorého srší poetika bezstarostných dní, získal cenu za najlepší farebný film na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle. Pod jeho atmosféru sa výrazne podpísal fakt, že vznikal v čase doznievajúceho politického uvoľnenia.
Ešte na začiatku normalizácie nakrútil režisér Elo Havetta film Ľalie poľné (1972) podľa novely Vincenta Šikulu. Pre Debnára to bola opäť herecká výzva. Nadľahčená filmová mozaika rozpráva o vojnových vyslúžilcoch, ktorí sa po návrate z bojiska snažia dať svojmu životu zmysel, nájsť opäť šťastie a lásku. Havettov film putoval takmer okamžite do trezoru.
Vďaka svojmu impozantnému zjavu inklinoval Peter Debnár aj ku komédiám, čo potvrdil v divácky úspešnom filme Pacho, hybský zbojník, ktorý v roku 1975 nakrútil režisér Martin Ťapák.
V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa Peter Debnár venoval najmä televíznej tvorbe, často hrával vo filmoch a seriáloch pre deti. Jedným z nich bol seriál Leto s Katkou, ktorý nakrútil Radim Cvrček v roku 1975. Ten istý režisér obsadil Debnára aj do svojho najznámejšieho seriálu Spadla z oblakov (1978).
V roku 1984 si Debnár zahral v inscenácii humoristickej novely svetoznámeho anglického spisovateľa Oscara Wilda. Snímku Zločin Arthura Savilla (1984) režíroval Ivan Balaďa. Účinkoval tiež v televíznych filmoch Výlet do Paríža (1985) v réžii Ľuba Kocku a Sila lásky (1990) v réžii Kataríny Krivánkovej.
V súbore Novej scény sa Debnárov robustný zjav uplatňoval v komediálnych i dramaticky vyhrotených postavách ako bol Krištof Stonoha (Skrotenie čertice), Ferapont (Tri sestry) či Strážnik (Jožko Púčik a jeho kariéra).
Pre zdravotné problémy sa utiahol do ústrania, v roku 1995 prekonal mozgovú porážku. Aj po nej sa však vrátil k pedagogickej i hereckej práci. Poslednýkrát mohli diváci umelca vidieť vo filme Petra Krištúfka Dlhá krátka noc (2003).
Peter Debnár náhle zomrel 8. júna 2004 v Bratislave vo veku 62 rokov. Príčinou smrti bol infarkt.
