Vídame ich na titulkách magazínov či v televízii, odkiaľ sa na nás usmievajú zo stupňov víťazov. Čo však pozornosti médií často uniká, sú dlhé hodiny driny a každodenného odriekania, ktoré k ich kariére patria rovnako ako momenty na výslní. Slovenskí olympionici hovoria o svojom súkromí a o tom, čo všetko musia obetovať, aby pravidelne dosahovali ten najlepší výkon.
Tréningový proces olympionikov sa ich príchodom domov rozhodne nekončí. Uvedomuje si to aj triatlonista Richard Varga, ktorý Slovensko reprezentoval na olympijských hrách v Londýne 2012 a Riu 2016. Ako vysvetľuje, v rámci prípravy je pre neho dôležité nielen to, čo robí, ale aj to, čo práve nerobí.
„Súčasťou mojej práce sú aj aktivity mimo športoviska. Či už je to správne stravovanie a časovanie jedla alebo oddych. Nemôžem si napríklad dovoliť spať denne menej ako osem hodín. Nie preto, že by sa mi nechcelo vstávať, no slabá regenerácia by sa na druhý deň odrazila na mojom výkone,“ približuje športovec, ktorý je v súčasnosti len krok od toho, aby sa kvalifikoval na letné olympijské hry v Tokiu. Ako dodáva, keď mal okolo dvadsiatky, jeho telo sa s vyšším nasadením a kratším oddychom dokázalo vyrovnať oveľa ľahšie. Dnes, v 32 rokoch, však výdatný oddych v rámci tréningu nemôže podceniť.
Sen o letnom festivale
A čo robí Richard Varga v súkromí, ak práve pasívne netrénuje? Keď nedávno dokončil kvalifikačné preteky v Mexiku, domov sa vrátil takmer po polroku na cestách. Aj preto na neho najskôr čakalo množstvo povinností, od návštev úradov až po očkovanie prvou dávkou vakcíny. Pomedzi to si však rád nájde čas aj na čítanie. Naposledy to bola napríklad kniha Endure od dvojice autorov Alex Hutchinson a Malcolm Gladwell, ktorí sa zaoberajú vytrvalosťou a hranicami ľudského výkonu. Vždy ho poteší aj stretnutie s priateľmi na pive či chvíle strávené s rodinou, ktorá je pre neho prioritou. Dlhé roky má aj jeden konkrétny sen. Navštíviť s manželkou trenčiansky festival Pohoda, čo sa mu kvôli letnej príprave na sezónu veľmi nedarí.
Dovolenka? V žiadnom prípade
Neustále cestovanie je nesmierne náročné aj pre vodného slalomára Mateja Beňuša. Strieborný medailista z olympijských hier v Riu to pocítil najmä v poslednom období, keď sa s rodinou a priateľmi videl len minimálne. „Tohtoročnú prípravu na vode sme odštartovali na africkom ostrove Réunion, kde som strávil päť týždňov. Po návrate som zase pravidelne jazdil za vodou do Talianska či Krakova. Manželka za mnou nemohla nikam vycestovať. Zostala doma sama s troma malými deťmi, čo nie je jednoduché. Rodina mi veľmi chýba. V tomto smere to vnímam ako najväčšie mínus športovej kariéry,“ priznáva kanoista.
Posledné, na čo po mnohých týždňoch strávených za hranicami myslí, je preto ďalší výlet. „Nechodím nikam. V živote som nebol na dovolenke. O cestovaní nechcem počuť ani po sezóne, ani v lete. Raz za mnou manželka prišla do Slovinska na posledný deň svetového pohára a rozhodli sme sa pokračovať do Chorvátska. No to bolo len pár dní. Uprednostňujem skôr turistiku alebo pobyt na chate a ak, tak len aktívne výlety,“ dodáva.
Zlatý Bažant 0,0% je hrdým partnerom Slovenského olympijského tímu na ceste do Tokia
V obľúbenej značke nealkoholických pív a radlerov majú naši olympionici verného fanúšika, a to nielen pri vrcholových výkonoch, ale aj počas dlhých hodín strávených na tréningu či zaslúžených dní oddychu, ktoré trávia doma s rodinami. V Hurbanove usilovne pracujeme na tom, aby sme im aj v týchto momentoch ponúkli to najlepšie prírodné letné osvieženie bez kvapky alkoholu, a teraz v novom rade Extra svieži bez pridaného cukru.
Zlatý Bažant 0,0% však nezabúda ani na ich fanúšikov a všetkých priaznivcov olympiády. Tí sa vďaka projektu Pripravení na Tokio, ktorého je značka hlavným partnerom, môžu tešiť na bohatý sprievodný program.
Rovnako ako pri ďalších špecifických zamestnaniach, aj pri vrcholovom športe platí, že očakávania verejnosti sa nie vždy stretávajú s realitou. S podobnými nedorozumeniami sa už stretla aj lukostrelkyňa Alex Longová. „Mnohí ľudia vidia len to, že odstrieľam nejaké preteky, idem na tréning, a tým to pre mňa končí. Tak to však zďaleka nie je. Vždy sa snažím riadiť heslom: nesúď človeka, kým si neobuješ jeho topánky,“ tvrdí prvá slovenská športovkyňa, ktorá sa v tejto disciplíne kvalifikovala na olympijské hry v Riu.
Práve profesionálny individuálny šport jej vraj pomáha zdokonaľovať sa aj v oblastiach, ktoré sú dôležité pri každom type zamestnania. „Myslím, že ak sa raz vstúpim do bežného pracovného pomeru, vďaka svojmu časovému manažmentu, samostatnosti, húževnatosti a psychickej odolnosti sa určite nestratím. Vždy keď so sebou niekoho vezmem na preteky, sústredenie, ale aj bežný tréning, nakoniec uznanlivo pokýva hlavou nad tým, koľko som toho schopná za deň stihnúť,“ hovorí olympionička. Ľudí však so sebou na tréningy príliš často neberie. Uprednostňuje skôr svojho štvornohého spoločníka, ktorý jej nikdy nepovedie nie. „V mojom psovi mám výborného partnera. Šesť až osem hodín na strelnici by so mnou vydržal len málokto.“
Podpora v dobrom aj zlom
S Alex Longovou súhlasí aj športová strelkyňa Danka Barteková, ktorá bude v Tokiu obhajovať bronz z olympijských hier v Londýne. „Vžiť sa do našej kože naozaj nie je ľahké. Ako športovci sa prekonávame na dennej báze, dávame si nové a nové výzvy a kvôli vidine cieľa často obetujeme aj svoj osobný život. Na druhej strane si však myslím, že to ľudia dokážu oceniť. Aj preto máme na Slovensku takých skvelých fanúšikov. Zoberte si napríklad Petru Vlhovú. Keď vidia, ako je vždy fantasticky pripravená, podľa mňa chápu, čo všetko za tým je,“ myslí si športovkyňa. Zo všetkého najviac si však váži ľudí, ktorí za svojím obľúbeným tímom alebo športovcom stoja aj v momentoch, keď sa nedarí.
„To sú podľa mňa tí praví fanúšikovia. Takí, ktorí dokážu pochopiť, že nie sme stroje a že existujú aj ťažké situácie, v ktorých nám ich podpora a energia nesmierne pomáha,“ dodáva strelkyňa. Aj preto je jej veľmi ľúto, že do Tokia za ňou tentoraz vycestovať nemôžu. Pre obavy z ďalšieho šírenia koronavírusu sa mala letná olympiáda v dňoch 23. júla až 8. augusta pôvodne uskutočniť bez účasti divákov. Medzinárodný olympijský výbor však nedávno odsúhlasil, že jednotlivé športoviská sa budú môcť nakoniec zaplniť do päťdesiatpercentnej kapacity a do maximálneho počtu 10-tisíc ľudí na jednom štadióne. Vstupenky sú však určené len pre Japoncov a v rámci bezpečnostných opatrení budú zakázané akékoľvek formy povzbudzovania.
- reklamná správa -
