Netreba so všetkým behať k lekárovi či googliť: Začala sa doba telemedicíny

Čo presne robíte?

Som zdravotník na telefóne. 24 hodín denne, sedem dní v týždni sa spolu s mojim kolegami už tri roky snažíme poradiť ľuďom, ktorí nám telefonujú so zdravotným problémom a nevedia, čo robiť. Či s ním utekať k lekárovi, ako zistiť, či je to vážne alebo čo v danej chvíli pomôže. Vtedy stačí len zavolať na linku Lekár 24. Niekedy sa z malého pádu môže vykľuť otras mozgu, inokedy sa len človek potrebuje uistiť, že problém prejde. Všetci máme špecializáciou na riešenie akútnych stavov a ak je to nutné, žiadame o konzultáciu zmluvných lekárov.

Ako vyzerá také „vyšetrenie cez telefón“?

Keďže pacienta nevidíme, je pre nás kľúčové kladením trefných otázok čo najpresnejšie zistiť, v akom stave sa nachádza. Napríklad, ako postihnuté miesto vyzerá, aké sú sprievodné symptómy, či dotyčný zvracia, má závrate, čo ho bolí. Na základe zistených skutočností potom navrhneme spôsob ošetrenia a liečby. Tým sa to však nekončí. Väčšinou sa s volajúcim ešte dohodneme, aby nás po niekoľkých hodinách opäť kontaktoval, či ťažkosti  ustúpili, resp. aby nás informoval, ak by nastali komplikácie.

Povedzme, že sa na vás obráti rodič s otázkou, ako má ošetriť tržnú ranu.

Cielenými otázkami sa najprv snažíme čo najpresnejšie zistiť okolnosti úrazu a úroveň poranenia. Následne rodičovi poradíme, ako má ranu vydezinfikovať, ošetriť a obviazať, prípadne aký mu má dať liek. Upozorníme ho, aby dieťa zostalo v pokoji a v prípade, že rana neprestane krvácať alebo dieťa začne zvracať, aby s ním išli na pohotovosť.

Čo ak je človek na dovolenke a nevie, kde sa pohotovosť nachádza?

Máme k dispozícii lokalizačný nástroj, pomocou ktorého vieme volajúceho nasmerovať do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia. Pacienti nám pritom môžu zavolať aj zo zahraničia.

Kto vám najčastejšie zvykne volať?

Asi polovicu tvoria rodičia, hlavne mladé mamičky, ktoré vystraší už mierna horúčka. Teraz v lete volajú i zo svojich dovolenkových destinácií. Deti sú viac vonku, takže sa často niečo prihodí. Ale volávajú nám tiež dospelí v mene svojich rodičov, seniorov, napríklad pri problémoch s krvným tlakom, bolestiach na hrudníku alebo chronických ťažkostiach.

Aké úrazy detí riešite najviac?

Zlomeniny, vyvrtnutia, odreniny, poranenia hlavy, chrbtice či brucha. Väčšinou je ich príčinou pád, napríklad pri športe, naháňačke alebo aj zo stromu. Pomerne časté sú strety s autom, keď sa deti hrajú na ulici. Veľa úrazov vzniká tiež na kúpaliskách, najmä pri skokoch do vody. I keď sa dieťa vráti domov len s malými odreninami, rodičia by mali každý incident vyšetriť, pretože deti majú tendenciu mnohé okolnosti zamlčať.

Odhalili ste takto niekedy problém, ktorý nevyzeral vážne, ale vážny bol?

Raz na našu linku Lekár 24 volala matka chlapca, ktorý spadol pri kolobežkovaní. Keď prišiel domov, nikomu o tom nepovedal. Matka si po čase všimla, že je malátny a ospanlivý, k čomu sa neskôr pridalo aj zvracanie. Chlapec sa priznal, že si udrel hlavu až po niekoľkých hodinách. Nakoniec mu v nemocnici diagnostikovali otras mozgu.

Nedávno sa zase na nás obrátila stará mama jedenásťročného dievčatka, ktorá si u vnučky všimla problémy s motorikou a hybnosťou rúk. Mala pocit, ako keby strácala stabilitu, navyše sa niekedy sťažovala aj na zahmlené videnie. Po pomerne dlhom rozhovore som jej odporučil, aby navštívili pediatra a vypýtali si výmenný lístok k neurológovi. Obával som sa, že ide o prejavy nádorového ochorenia mozgu, čo sa, žiaľ, aj potvrdilo. Dievčatku diagnostikovali adenóm mozgu. 

Je leto, všetci sa chladíme pri vode. Čo môže deťom hroziť pri kúpaní?

Nebezpečné je najmä skákanie do jazier s neznámou hĺbkou vody. Pri dopade na plytké alebo kamenisté dno hrozí poranenie krčnej chrbtice, ako aj tržné rany na hlave alebo tvári. V okolí bazénov sa zase na šmykľavom povrchu deti môžu veľmi ľahko pošmyknúť a spôsobiť si zranenie. No a samozrejme je tu riziko utopenia, ktoré najčastejšie pramení z toho, že deti precenia svoje plavecké schopnosti. Ale príčinou môže byť aj teplotný šok, ktorý vyvolá náhle ochladenie rozhorúčeného organizmu v studenej vode. Niekedy je to len otázka niekoľkých sekúnd a stane sa nešťastie.

Málo sa hovorí o syndróme suchého topenia. Čo to je?

Raz nám na linku telefonoval zúfalý otec. Pri návrate z kúpaliska si v spätnom zrkadielku auta všimol, že jeho dvojročný syn chrčí a nemôže sa poriadne nadýchnuť. Začínali mu už  modrať končeky uší, špička nosa a pery. Otec vysvetľoval, že boli na plavárni a synček mu v nepozorovanej chvíli spadol do bazéna. Tvrdil, že to bola len sekunda, čo bol ponorený pod vodou. Hneď ho vytiahol, chlapec vykašlal vodu a všetko sa zdalo byť v poriadku. Mal som podozrenie, že môže ísť o syndróm suchého topenia, preto sme otca okamžite nasmerovali do nemocnice.

K suchému topeniu dochádza spravidla niekoľko hodín po vdýchnutí vody do pľúc, hoci aj malého množstva. Pokiaľ bol chlapec v pokoji, nič sa nedialo, ale natriasanie počas jazdy spôsobilo, že sa voda začala v pľúcnych mechúrikoch rozpínať, v dôsledku čoho sa znížila priechodnosť dýchacích ciest. Ak sa nevyhľadá odborná pomoc, môže to skončiť fatálne. Tento prípad mal šťastný koniec, chlapec dostal len zápal pľúc.

Koľko telefonátov vybavíte za deň?

Evidujeme v priemere 80 až 90 hovorov denne, počas letných prázdnin pritom riešime asi o tretinu viac úrazov detí. Asi 50 percentám volajúcich vieme poradiť tak, že nakoniec nemusia navštíviť zdravotnícke zariadenie a vyliečia sa svojpomocne doma. Určité mantinely však samozrejme nejde prekročiť, napríklad pri deťoch do dvoch rokov by každý úraz hlavy mal posúdiť špecialista. Rodič ale vďaka telefonátu na našu linku vie, čo má robiť a kam ísť.

Čo ak sa klient nedovolá?

Linka je zabezpečená tak, aby neprepadol žiaden hovor. Ak je obsadená, klient je automatickým hlasovým oznamom vyrozumený, že mu službukonajúci pracovník zavolá naspäť akonáhle bude voľný. Po ukončení predošlého hovoru systém zdravotníka upozorní, že sa mu snažil dovolať ďalší klient. Hneď mu volá naspäť.

 

-Reklamná správa-