Pred desiatimi rokmi bola rakovina pľúc rozsudkom smrti. Dnes má pacient možností viac. Prakticky každý deň vedci zistia o tomto zákernom nepriateľovi niečo nové, čo im pomáha vyvíjať účinnejšie lieky, vďaka ktorým prežívajú pacienti dlhšie a kvalitnejšie.
Minulosť: Rakovinu skúšali „vypáliť“
Rakovinu pľúc poznajú ľudia už tisícročia. Slovom carcinos ju pomenoval Hippokrates v čase, keď si grécki filozofi mysleli, že chorobu spôsobuje prebytok takzvanej čiernej žlče v tele. Egypťania zas verili, že ide o boží trest a ochorenie liečili „chirurgicky“ - vypaľovaním s pomocou rozžeravenej tyče. To, že rakovina súvisí s fajčením, vdychovaním toxických látok a ďalšími faktormi (napr. genetikou a životným štýlom) sa podarilo zistiť až v minulom storočí.
Súčasnosť: Už poznáme nástupcu chemoterapie
Keď chcete vedieť, ako zlikvidovať svojho nepriateľa, musíte ho najskôr poznať. Vedci zistili o podstate tohto ochorenia už veľmi veľa. Dnes sa stále najčastejšie lieči chemoterapiou. Aby bola čo najúčinnejšia a mala čo najmiernejšie vedľajšie účinky, vedci ju pravidelne zdokonaľujú a zlepšujú tak kvalitu života pacientov. Už dnes vidíme aj záblesky budúcnosti. Viacerí pacienti majú vďaka pokroku v diagnostike šancu využívať nové metódy liečby, ako napríklad cielenú terapiu alebo imunoterapiu.
Budúcnosť: Detektívna práca sa vyplatila
Nové lieky dokážu napríklad zablokovať kopírovací mechanizmus rakovinovej bunky, „otráviť“ ju zvnútra alebo „vyhladovať“ nádor tak, že zastavia tvorbu krvných vlásočníc, cez ktorý je vyživovaný. V budúcnosti bude možno existovať na mieru šitá, personalizovaná, liečba pre väčšinu pacientov.
Máme na viac!
Technologické inovácie robia náš život pohodlnejší, šetria peniaze a námahu. Inovácie v medicíne prinášajú ešte viac: zachraňujú životy. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) preto spúšťa kampaň Máme na viac!, ktorej cieľom je naštartovať verejnú diskusiu o hodnote inovácií v zdravotníctve.
Rozhovor s klinickým onkológom MUDr. Petrom Kasanom
Ako sa zmenila kvalita života s rakovinou pľúc oproti minulosti a čomu za túto zmenu vďačíme?
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola pokročilá rakovina pľúc považovaná za neliečiteľnú chemoterapiou. Menej pokročilé štádia sa liečili zväčša operáciou alebo ožarovaním. Neskôr sa objavila nová generácia chemoterapie – takzvané druho a treťogeneračné cytostatiká. Kým predtým bola u väčšiny pacientov hranica prežívania osem mesiacov, tieto nové lieky ju posunuli na 15 až 17 mesiacov. Zmenila sa aj kvalita života pacientov. Napríklad tí, u ktorých choroba vďaka tejto liečbe nie je aktívna, nepociťujú ani jej príznaky.
V ktorom inovatívnom postupe vidíte najväčšiu nádej?
Za najinovatívnejšiu považujem takzvanú cielenú terapiu, pretože táto liečba má najlepšie výsledky čo sa týka prežívanie bez zhoršovania ochorenia. Kedysi bolo nemysliteľné, že by pacient s rozsiahlou pľúcnou rakovinou a s metastázami napríklad v pečeni alebo v kostiach prežíval päť rokov. Teraz s cielenými liekmi vieme dosiahnuť aj takto dlhý čas a pacienti vďaka nim majú kvalitnejší život. Vo väčšine prípadov nie sú hospitalizovaní, žijú v domácom prostredí, sú relatívne dobre fyzicky výkonní a choroba je dlhodobo kontrolovaná. Za posledné obdobie sa do liečebnej praxe dostalo niekoľko inovatívnych nových liekov, ktoré zásadne ovplyvňujú prognózu pacienta.
Prečo nemôžeme využiť cielenú terapiu alebo imunoterapiu na liečbu všetkých pacientov?
Aby táto liečba zaberala, musíme nájsť na povrchu nádorových buniek isté znaky – v medicíne ich voláme biologické markery. V súčasnosti ich má na povrchu buniek jednoznačne vyznačených asi 15 percent pacientov. Problém je u tých, u ktorých tieto signály nenájdeme alebo sú premenlivé. Ak totiž ciele na povrchu buniek nie sú, liek nemá kde fungovať.
Čo to pre pacienta znamená, keď sa v rámci liečby zúčastní klinickej štúdie?
Pacient má šancu dostať v rámci liečby nový liek, o ktorom už sú informácie, že bude pravdepodobne účinnejší ako doterajší spôsob liečby. Obvykle ide o takzvané randomizované klinické štúdie. Buď je pacient v skupine so štandardnou liečbou alebo s novým liekom a výsledky oboch skupín sa porovnávajú. To je základný princíp. Všade vo svete sa pacientom s ťažko liečiteľnými ochoreniami odporúča, aby sa klinických štúdií zúčastňovali. Majú totiž šancu dostať novšiu, účinnejšiu liečbu ako bola ich doterajšia, štandardná.
Zaujímavosť: Mnohé z liečiv používaných pri cielenej terapii sú dnes dostupné aj vo forme tabletiek. To výrazne zvyšuje komfort pacienta. Podstupuje menej vpichov, vyhne sa infúziám a nemusí tráviť u lekára toľko času, keďže si vie liek aplikovať sám.
- reklamná správa -
