ANKARA - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa dnes ohradil voči požiadavke OSN, aby Turecko otvorilo svoje hranice desaťtisícom ďalších sýrskych utečencov. Obvinil svetovú organizáciu z neschopnosti riešiť utečeneckú krízu a tiež z toho, že Turecku nepomáha. Turecko, ktoré už prijalo asi tri milióny utečencov, z ktorých je 2,5 milióna Sýrčanov, poskytuje pomoc novej vlne Sýrčanov v utečeneckých táboroch na sýrskej strane spoločnej hranice.
Hlavný hraničný priechod, cez ktorý by sa predovšetkým utečenci z oblasti Aleppa dostali najrýchlejšie do Turecka, ponecháva uzavretý.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v utorok vyzval Turecko, aby prijalo "všetkých civilistov, ktorí utekajú pred nebezpečenstvom a hľadajú medzinárodnú ochranu, tak, ako to robilo od začiatku krízy".
Erdogan reagoval slovami, že OSN poskytla Turecku od roku 2011 na utečencov 455 miliónov dolárov, ale Turecko na ne vynaložilo desať miliárd dolárov.
"Čo hovorí OSN? Otvorte svoje hranice pre utečencov. Na čo potom je? Aký je z nej úžitok? Je to také jednoduché?," spýtal sa. "Doteraz sme prijali tri milióny Sýrčanov a Iračanov. Koľkých ste prijali vy? Ktorá krajina ich prijala?" citovala Erdogana tlačová agentúra AP.
V stredu guvernér pohraničnej tureckej provincie Süleyman Tapsiz povedal, že Turecko pustilo na svoje územie 12 Sýrčanov, ktorí boli vážne zranení ruským a sýrskym bombardovaním v oblasti mesta Tal Rifat v severnej Sýrii. Jeden z nich odvtedy zomrel, zvyšní boli stabilizovaní, uviedol v rozhovore pre televíziu NTV.
Turecko podľa jeho slov urobilo všetko pre to, aby pomohlo utečencom, ak bude nútené prijať ich na svoje územie: pripravilo pre nich tábory a rozmiestnilo mobilné bunky, kde ich mieni evidovať.
Podmienky na sýrskej strane hraníc sú podľa neho "zložité", ale tamojšie tábory sú sústavne vylepšované a budujú sa nové.
Lekári bez hraníc (MSF) v utorok uviedli, že prístrešie a pomoc pri sýrskych hraniciach s Tureckom naliehavo potrebuje asi 23.000 nových prichádzajúcich, ktorí ušli pred bojmi v oblasti Aleppa.
Turecká štátna tlačová agentúra Anadolu medzičasom uviedla, že turecká armáda zadržala na hranici so Sýriou 34-člennú skupinu ľudí a zhabala u nej batožinu so štyrmi samovražednými vestami a výbušninami.
Anadolu s odvolaním sa na nemenované bezpečnostné zdroje informovala, že štyroch mužov, desať žien a 20 detí zadržali pri meste Oguzeli v provincii Gaziantep. Bezpečnostné zložky dostali tip, že chcú prepašovať výbušniny cez hranice. V batožine skupiny našli 15 kilogramov výbušnín.
NATO zatiaľ nemá odpoveď na žiadosť o pomoc pri migračnej kríze
Prvý deň rokovaní ministrov obrany NATO v Bruseli nepriniesol konkrétnu odpoveď na to, ako by mohla Severoatlantická aliancia pomôcť pri riešení migračnej krízy v Európe. Spoločné stanovisko by sa malo zrodiť vo štvrtok, v druhý deň bruselských rokovaní, uviedol minister obrany SR Martin Glváč.
"My takúto iniciatívu vítame a ak budeme vedieť pomôcť s našimi spôsobilosťami, aj sa do takejto aktivity, keď budú konkrétne návrhy, zapojíme. Či už personálne, alebo finančne," opísal Glváč situáciu, ktorá vznikla na základe požiadaviek Turecka a Nemecka, aby sa aliancia zaangažovala do aktivít na spomalenie prílivu nelegálnych migrantov prichádzajúcich po mori do Európy.
Minister spresnil, že zatiaľ ešte nebolo nič konkrétne špecifikované, neboli predložené žiadne podrobnosti, a preto nechce špekulovať o prípadnej ponuke zo strany Slovenska. Pripomenul však, že si vie predstaviť príspevky v podobe vyslania vojenskej polície či strážnych jednotiek.
Veľvyslanec SR pri NATO Tomáš Valášek dodal, že pre alianciu je táto žiadosť spojencov z Turecka a Nemecka tiež novinkou.
"Je to taká novinka, že až do samotného rokovania nevieme, čo bude predložené. Dnes počas rokovaní nemeckí, tureckí a grécki kolegovia išli rokovať separátne, ani sami nevedia, čo ešte predložia. Bude to ale musieť byť politicky priechodné," uviedol Valášek a dodal, že sa čaká, ako sa tri uvedené krajiny najskôr dohodnú.
Podľa jeho slov ide o neštandardnú situáciu, avšak migračná kríza sa tak rýchlo mení, že "nie je nelogické", že sa menia aj postoje európskych krajín ku kríze. Pripomenul, že ide o iniciatívu, ktorá vzišla z pondelňajších rokovaní medzi nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom, aj preto bola táto téma na poslednú chvíľu zaradená do agendy NATO.
Hlavnou agendou dnešných rokovaní ministrov obrany aliancie bolo posilňovanie prítomnosti NATO vo východnej Európe.
