BRATISLAVA - Portál Topky.sk v piatok exluzívne priniesol informácie o občanoch, ktorí opustili Slovensko a rozhodli sa zapojiť sa do bojov v Sýrii a iných rizikových oblastiach. Operujú tam rôzne teroristické skupiny a v súčasnosti aj najobávanejšia z nich - Islamský štát. K prípadnej hrozbe smerom k slovenským občanom sa vyjadril Jozef Lenč, politológ a odborník na islam.
Lenč tvrdí, že rozhodnutie skupiny ľudí, ktorí odcestovali do Sýrie, aby sa "zapojili do radikálnych prejavov v týchto oblastiach", nemusí byť pre Slovensko hrozbou: „Prípadné potvrdenie indícií o odchode Slovákov ochotných bojovať a vraždiť na strane tzv. Islamského štátu (Daʼiš) v Sýrii alebo v Iraku, nemusí samo o sebe znamenať väčšiu hrozbu pre Slovensko a jeho občanov. Obzvlášť, ak sa dotyční už nevrátia späť na Slovensko. Hrozbou by však mohol byť ich prípadný návrat - ak bude spojený s konkrétnou misiou voči Slovensku - avšak náš štát sa dnes aktívne nepodieľa na bojoch s Daʼiš a tak nie je ani dôvod, aby sa voči nemu vymedzovali teroristi.“
Napriek tomu nie je nebezpečenstvo zažehnané: „Istú hrozbu by som videl azda len v tých jednotlivcoch, ktorí by sa stotožnili s ideológiou nenávisti Daʼišu, neopustili Slovensko a chceli sa Západu pomstiť nejakou akciou na území Slovenska. Avšak i táto možnosť je len v teoretickej rovine.“ Polícia však o tom, či bol na Slovensku zatknutý alebo vypočúvaný človek podozrivý z napojenia na teroristickú organizáciu v Sýrii a Iraku, hovoriť nechcela. „Nakoľko ide o klasifikované informácie získané v rámci operatívno-pátracej činnosti a od zahraničných partnerských služieb, nie je možné poskytovať informácie o týchto osobách,“ povedal poručík Martin Wäldl z prezídia.
Ďalšie kroky Slovenska
Lenc naznačil aj to, ako by sa malo Slovensko k prípadným teroristom operujúcim na našom území zachovať. „Najlepšie, čo by Slovensko mohlo urobiť, je nedať teroristom a šialencom dôvod aktivizovať sa na jeho území. Neangažovať sa v boji s Daʼiš, alebo aj zbytočne neperzekvovať moslimskú komunitu na Slovensku (sledovanie, podozrievanie a pod.),“ upozorňuje na riziko uznávaný odborník.
Práve monitorovanie tejto skupiny obyvateľov nepriamo priznali aj slovenské tajné služby: „Pre lepšie dokreslenie uvedieme aj stručné konštatovanie týkajúce sa moslimskej komunity na území Slovenskej republiky, túto SIS aktuálne, na základe doterajšieho správania sa, hodnotí ako umiernenú bez radikálnych prejavov,“ povedal pre Topky.sk hovorca Slovenskej informačnej služby Branislav Zvara.
„Ak by štát, akceptoval islam a islamskú komunitu (umožnil jej zákonnú registráciu, akú majú iné cirkvi a náboženské spoločnosti), tak by mal rozhodne lepšie možnosti – i v aktívnej spolupráci s oficiálnymi predstaviteľmi komunity – pre dialóg s moslimami alebo monitorovanie akýchkoľvek podozrivých osôb. Na druhej strane používanie tajných služieb a policajného dohľadu častokrát neprináša očakávaný zmier a pokoj a nevedie k vzájomnému porozumeniu, ale skôr jatrí pochybnosti a nedôveru,“ obáva sa následkov takýchto krokov Lenč.
Aká reálna je hrozba?
Avšak na otázku, či by sa ľudia mali obávať moslimských komunít na Slovensku, odpovedá jednoznačne: „Nemyslím si. Strach a hystéria sú najnevhodnejšie reakcie voči akejkoľvek prípadnej hrozbe. Azda najhoršie, čo sa môže udiať v spolužití moslimov a nemoslimov v Európe (a tiež na Slovensku) je prepadnutie vzájomnej hystérii strachu, ktorá môže prerásť do nárastu radikalizmu a eskalácie konfliktov. Akékoľvek obavy z celej moslimskej komunity sú iracionálne. Prípadné perzekvovanie moslimov, či ich ďalšie odsúvanie na okraj spoločnosti aj z dôvodu obáv, automaticky neprinesie viac bezpečia, ale ešte viac zradikalizuje niektorých jednotlivcov. A to tak medzi moslimami ako aj nemoslimami.“
Reálna hrozba pre slovenských občanov teda neexistuje. „Moslimské komunity na Slovensku sú v súčasnosti veľmi malé, rôzne diferencované a taktiež roztrúsené naprieč republikou. Drvivá väčšina moslimov na Slovensku je plne integrovaná v spoločnosti a neprejavuje sa ani horlivou religiozitou ani príklonom k náboženskému extrémizmu. Tých pár jednotlivcov (radikálov), ktorí sú však zastúpení v akejkoľvek spoločnosti, skupine či subkultúre, sa v súvislosti so slovenskými moslimami, dá spočítať na prstoch jednej ruky,“ uzatvára citlivú tému známy politológ Lenč.
