DUNAJSKÁ STREDA - Populárna slovenská dojčenská voda Zlatíčko prenikla na čínsky trh. A Číňania si rovno vyžiadali aj unikátny spôsob prepravy. Nie tradičnou lodnou cestou, ktorá trvá aj 6 týždňov, ale po železnici. Prvých 984 paliet Zlatíčka tak vyrazilo zo Slovenska na 10 tisíc kilometrov dlhú trasu v pondelok 15. novembra. Cieľovú stanicu by vlak mal dosiahnuť za 25 dní, čiže zhruba v polovici decembra.
Obrovský čínsky trh
Zlatíčko sa do dnešných dní predáva na Slovensku, v Maďarsku a Česku. To predstavuje zhruba 25 miliónový trh. V čínskych pomeroch to nie je ani jedna provincia a aj ďalšie čísla sú pre našinca doslova nepredstaviteľné.
Napríklad v roku 2015 sa v Číne predalo viac ako 40 miliárd litrov len balenej vody. Na Slovensku sa ročne predá zhruba jedna miliarda PET fliaš nealkoholických nápojov všetkých druhova a piva. Minerálne a pramenité vody môžu z tejto miliardy tvoriť približne polovicu. V porovnaní s nami je teda čínsky trh doslova obrovský.
Navyše, čínska spotreba balených vôd každým rokom rastie, pričom Číňania ešte nedosahujú v spotrebe ani polovicu priemeru Európy. Je teda pravdepodobné, že dnes je čínsky trh možno aj násobne väčší, ako v roku 2015.
„Tie čísla z čínskeho trhu sú pre nás naozaj nepredstaviteľné, ale o to viac je dôležité, že sme tam prenikli. A verím, že budeme mať úspech, pretože naše minerálne a pramenité vody, vrátane dojčenského Zlatíčka predstavujú svetovú špičku“, konštatuje Miroslav Berzedy, ktorý vo firme Budiš a.s. zodpovedá za exportné projekty. Práve do portfólia BUDIŠ a.s. patrí aj Zlatíčko.
Európska značka kvality
Mnohých to možno prekvapí, ale čínsky partner trval na tom, že Zlatíčko si aj v Číne zachová svoj pôvodný názov. Na etikete je síce aj čínsky preklad a čínske informácie pre spotrebiteľa, ale tamojší zákazník na fľaši uvidí nielen známe usmiate batoľa, ale aj slovenský názov Zlatíčko.
„Pre čínskeho spotrebiteľa je dovozový produkt vždy známkou najvyššej kvality a preto sú na etiketách aj slovenské texty a pôvodný názov Zlatíčko. To síce určite väčšina Číňanov nebude vedieť prečítať, ale ani my by sme nevedeli prečítať 小金童, čo je zase čínsky preklad slova zlatíčko“, poznamenal s úsmevom Miroslav Berzedy. Podobný postup podľa expertov uplatňujú aj svetové potravinárske giganty, ktoré sa tiež snažia dobíjať tamojší trh.
Mnohí experti usudzujú, že čínsky trh s balenými vodami má naozaj veľký potenciál rastu. A to najmä vzhľadom na neustále rastúcu bohatšiu a vzdelanejšiu časť obrovskej čínskej populácie, ktorá postupne stále viac preferuje zdravší životný štýl a výhody pitia kvalitných minerálnych a pramenitých vôd. V Číne je navyše kvalita vody vo verejných vodovodoch často sporná a aj preto tamojší trh zaznamenáva obrovské investície do zlepšovania distribučných sietí.
Zlatíčko bude napríklad v Číne distribuovať tamojšia firma Tianju Group, ktorá pokrýva hneď 5 čínskych provincií od severozápadnej až po severovýchodnú Čínu. A táto firma si práve od Zlatíčka sľubuje, že jej pomôže stať sa lídrom v oblasti dojčenských a minerálnych vôd.
„Zlatíčko je špička vo svojom segmente. Má prirodzene nízky obsah minerálov a je vhodná pre plnohodnotný pitný režim batoľaťa, malých detí aj mamičiek. Táto voda je vhodná aj na prípravu detských pokrmov, pričom ju nie je nutné prevárať. A čínsky partner práve toto hľadal“, pripomína Miroslav Berzedy a dodáva, že prienikom na čínsky trh sa vlastne Zlatíčku podarilo presvedčiť najľudnatejšiu krajinu sveta, že Slovensko je skutočne vodná veľmoc. „My si to často ani neuvedomujeme, ale je pravdu, že Slovensko disponuje unikátnou skladbou prírodných prameňov a naše vody sú naozaj to najlepšie, čo môžete vo svete nájsť. A na tom sa dá stavať“, zdôraznil Berzedy.
Ekológia cez Hodvábnu cestu
Na pozadí odkazu ekologického summitu z Glasgow je zaujímavá aj zhoda čínskeho a slovenského partnera na preprave. Železničná trasa oživuje stáročiami preverenú Hodvábnu cestu, ktorá kedysi spájala Európu s Čínou. Uhlíková stopa vlaku na trase 10 tisíc kilometrov je navyše oveľa nižšia, ako stopa klasickej lodnej dopravy, ktorá v novodobých dejinách v obchodnej výmene medzi Európou a Čínou prevláda.
A zaujímavé je aj iné porovnanie. Zatiaľ čo kontajnerová loď putuje do Číny z Európy približne 6 týždňov, vlak naprieč strednou a východnou Európou a Áziou dorazí na miesto určenia za 25 dní, čiže necelý mesiac. Železnica vôbec sa v poslednom období stále častejšie spomína ako nová alternatíva nákladnej dopravy, ktorá je rýchla, ekologická aj cenovo dostupná.
Zlatíčko pod neustálym dohľadom
Slovenská aj čínska strana pri preprave Zlatíčka nenechali nič na náhodu. Pri jeho veľkej ceste do Číny bude totiž neustále pod dohľadom špeciálnych GPS zariadení, ktoré v reálnom čase informujú všetky zúčastnené strany o polohe, teplote, otrasoch, či dokonca náklonoch prepravovaného tovaru.
Zlatíčko sa napríklad nesmie príliš zohriať ani zmrznúť. Preto sú kontajnerové vagóny v ktorých sa prepravuje vnútri vybavené špeciálnymi izolačnými vakmi, ktoré zabezpečujú, že teplota sa udrží v želanej hladine. A kontrolu aj týchto parametrov zabezpečia práve spomínané GPS zariadenia.
„Možno si to nie každý uvedomuje, ale celá táto udalosť je doslova priekopnícka a prináša množstvo inovácií, ktoré určite budú mať dopad nielen na samotný obchod s Čínou, ale aj na rozvoj a ďalšie vylepšovanie železničnej dopravy, ktorá sa ukazuje byť ako veľmi perspektívna a výhodná“, uzatvára Miroslav Berzedy.
