BRATISLAVA – Slovenskí a českí vedci popísali jav, ku ktorému dochádza pri smrti bakteriálnej bunky. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Nature Communications. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková.
Vedci z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR pod vedením Libora Krásneho a laboratórium Imricha Baráka z Ústavu molekulárnej biológie SAV v štúdii ukázali, že tieto nanotrubice v princípe vznikajú z každej bunky, keď použili rôzne stresové faktory ako tlak alebo ich vystavili pôsobeniu antibiotík. "Popísanie samotných bakteriálnych nanotrubíc je jedným z najzaujímavejších javov v mikrobiológii posledného desaťročia," vysvetlil Barák z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Tieto útvary sa charakterizujú ako lipidické trubičky vychádzajúce z bakteriálnych buniek do priestoru, s dĺžkou niekedy aj 50-krát väčšou ako dĺžka samotnej bunky baktérie.
"Týmito dlhými a úzkymi trubičkami bakteriálna bunka skúma svoje okolie, zároveň sa pomocou nich môže spojiť s inou bunkou buď toho istého druhu, alebo aj s úplne odlišnou, dokonca aj využiť ich na spojenie s eukaryotickou bunkou," objasnil Barák. Vďaka nanotrubiciam boli popísané aj javy ako prenos DNA, RNA a bielkovín medzi bunkami rôznych baktérií, ako aj "upírske" vysatie živín z eukaryotickej bunky. "Problémom pri skúmaní nanotrubíc v živých bunkách bolo, že tieto útvary sa vyskytujú v malom množstve," opisuje vedec výskum.
"Výsledky zo štúdie dokazujú, že baktéria nanotrubice s veľkou pravdepodobnosťou nevyužíva na výmenu rôznych biologických látok, ale je len 'post mortem' prejavom stresovanej a umierajúcej bunky," doložil Barák. Vedci nanotrubice sledovali v celom spektre rôznych baktérií, preto majú tieto zistenia široký význam pre celý odbor mikrobiológie a môžu sa využiť aj v boji proti bakteriálnej odolnosti voči antibiotikám. "V neposlednom rade vznik nanotrubíc počas bunkovej smrti je objavom, ktorý významne posúva naše vedomosti o bakteriálnej fyziológii a komunikácii," uzavrel Barák.
