„Tento príbeh by nikdy nevznikol, keby som neotehotnela. Len tak mimochodom, aby som nezabudla, o panenstvo som plánovala prísť počas pracovných vychádzok vo Weston-super-Mare, ale nie práve s tým chlapcom.“
Pútavo vyrozprávaný príbeh o živote Harryho Cliftona sa začína v roku 1920 slovami: „Povedali mi, že otec zomrel vo vojne.“ Otca, dokára z Bristolu, Harry síce nepoznal, no všetko o dokoch ho naučil strýko. Ten od Harryho očakával, že sa po škole pridá k nemu do lodenice. Lenže pomocou daru, o ktorom nikto netušil, vyhrá štipendium na exkluzívnu chlapčenskú školu a jeho život už nikdy nebude ako predtým...
Keď Harry prekročí prah dospelosti, konečne sa dozvie, ako v skutočnosti zomrel jeho otec. Ohavná pravda v ňom vyvolá pochybnosti, či mu bol vôbec otcom. Je synom prístavného nakladača Arthura Cliftona, ktorý celý život strávil v dokoch, alebo je prvorodeným synom potomka z vysokopostavenej rodiny z West Country vlastniacej prepravnú spoločnosť?
Tento úvodný román Jeffreyho Archera z čitateľsky úspešnej série Kronika rodu Cliftonovcov nám predstaví rozmanité postavy a prevedie nás cez generácie a oceány až k vypuknutiu vojny, keď sa Harry musí rozhodnúť, či nastúpi na Oxford, alebo sa pridá k námorným silám a pôjde bojovať proti nacistickému Nemecku. Z anglických dokov až do pulzujúcich ulíc v New Yorku autor čitateľa povodí v čase minulého storočia...
Ak by sa udeľovala Nobelova cena za najlepšieho rozprávača, Jeffrey Archer by ju získal už dávno.“Daily Telegraph (Londýn)
Úryvok knihy Len čas ukáže:
Školsky bufet otvárali v utorok a štvrtok, od štvrtej do šiestej poobede. Harry do „tržnice“ – ako chlapci bufet volali – zašiel len málokedy, lebo na semester mal vreckové len dva šilingy a mama by sa výdavkom navyše pri koncoročnom zúčtovaní vôbec nepotešila. Na Deakinsove narodeniny
však spravil výnimku a zaumienil si, že kamarátovi za pencu kúpi karamelku.
Aj keď Harry do bufetu takmer nechodil, každý utorok a štvrtok večer sa mu na stole objavila tabuľka čokolády Fry’s. Podľa školského pravidla nikto z chlapcov nesmel týždenne v bufete minúť viac ako
šesťpencu. Giles však nechával niečo aj Deakinsovi – balíček cukríkov zo sladkého drievka. Chlapcov zakaždým uistil, že od nich za sladkosti nič nečaká.
Bol utorok, keď sa Harry postavil do dlhého radu chlapcov, ktorí čakali, kým ich obslúžia. Zbiehali sa mu slinky pri pohľade na úhľadne poskladané čokolády, karamelky, gumené medvedíky, pelendreky a vrúbkované zemiakové lupienky, ktoré boli najnovším ošiaľom. Zvažoval, či si balíček nekúpi, no potom, ako v škole prebrali príbeh o zadĺženom Wilkinsovi Micawberovi11, o hodnote šesťpence ani na chvíľu nezapochyboval.
Zatiaľ čo túžobne hľadel na poklady tržnice, začul Gilesov hlas a zbadal ho na začiatku radu. Vo chvíli, keď kamaráta už takmer pozdravil, zbadal, ako si Giles z pultu vzal čokoládu a šupol ju do vrecka. O čosi neskôr to zopakoval so žuvačkami. Keď sa dostal na rad, na pult vyložil škatuľku cukríkov zo sladkého drievka – 2 pence – a balíček lupienkov – 1 penca – ktoré si pán Swivals, učiteľ zodpovedný za bufet, pekne zapísal do účtovnej knihy vedľa mena Barrington. Ďalšie dve položky nezaúčtoval.
Zostali v Gilesovom vrecku. Zhrozený Harry sa skôr, ako sa Giles stihol otočil, z bufetu vyšmykol.
Nechcel, aby ho uvidel. Pomaličky sa prechádzal okolo školy a snažil sa prísť na to, prečo by Giles niečo kradol, keď si to mohol dovoliť zaplatiť.
Domnieval sa, že na to musí byť iné jednoduché vysvetlenie, hoci si nevedel predstaviť, čo by to mohlo byť.
Knihu nájdete v ponuke internetového obchodu iPark.sk. Osobný odber po celej SR zdarma>>
- reklamná správa -
