BRATISLAVA – Väčšina Slovákov podporuje povinnú vojenskú službu, no keď príde otázka na osobnú obranu vlasti, výsledky sú podstatne odlišné. Kým návrat vojenčiny by privítalo šesť z desiatich opýtaných, v prípade napadnutia Slovenska by bolo ochotných krajinu brániť menej ako polovica. Ešte znepokojivejšie vyznieva dôvera v pripravenosť štátu na vážnu krízu či vojnu. Slovensko v tomto ukazovateli skončilo na poslednom mieste spomedzi skúmaných krajín.
Vyplýva to z najnovšieho prieskumu GLOBSEC Trends 2026: The Reality Check, ktorý mapoval postoje obyvateľov 14 krajín k bezpečnosti, obrane a medzinárodným vzťahom. Výsledky ukazujú, že slovenská verejnosť síce podporuje posilňovanie obranných kapacít, no ochota osobne sa zapojiť do obrany štátu je podstatne nižšia.
Za povinnú vojenskú službu sa na Slovensku vyslovilo 60 percent respondentov. Ochotu brániť krajinu v prípade vojenského útoku však deklarovalo iba 47 percent opýtaných. Slovensko sa tak spolu s Nemeckom stalo jedinou dvojicou krajín v prieskume, kde by sa do obrany vlasti nezapojila nadpolovičná väčšina respondentov. V oboch štátoch dosiahla deklarovaná ochota rovnakých 47 percent.
Výrazný rozdiel sa prejavil aj pri otázke pripravenosti na krízové situácie. Iba necelá pätina slovenských respondentov považuje svoju krajinu za pripravenú na vážnu krízu alebo vojnu. Ide o najnižší výsledok zo všetkých 14 skúmaných štátov.
Európsku armádu podporujú dve tretiny Slovákov
Napriek nízkej ochote osobne brániť krajinu Slováci podporujú posilňovanie spoločnej európskej obrany. Až 70 percent respondentov chce, aby si Európska únia popri NATO budovala vlastné obranné kapacity. Približne dve tretiny opýtaných podporujú aj vytvorenie európskej armády.
Viac ako štyri pätiny Slovákov zároveň požadujú, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť v prípade ďalšieho obmedzovania americkej vojenskej prítomnosti. Len približne polovica však verí, že by to európske krajiny dokázali bez výraznej podpory Spojených štátov.
Zvyšovanie výdavkov na obranu podporuje menej ako polovica Slovákov. Ak by však vyššie investície znamenali obmedzenie financií na zdravotníctvo alebo sociálne dávky, súhlasila by s nimi už len približne tretina respondentov.
USA považuje za kľúčového partnera len 23 percent
Prieskum odhalil aj výraznú nedôveru slovenskej verejnosti voči Spojeným štátom. Medzi najdôležitejších strategických partnerov zaradilo USA iba 23 percent slovenských respondentov, čo predstavuje najnižší podiel zo všetkých skúmaných krajín. Rusko za strategického partnera označilo 38 percent opýtaných.
Slovensko je zároveň spolu s Bulharskom jedinou skúmanou európskou krajinou, kde väčšina respondentov pozitívne vníma sťahovanie amerických vojakov z Európy. Na Slovensku ide o 56 percent opýtaných. Požiadavku USA, aby členské štáty NATO vynakladali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu, podporuje iba tretina Slovákov.
Rusko vníma ako hrozbu iba polovica Slovákov
Výrazné rozdiely medzi Slovenskom a ďalšími krajinami sa ukázali aj pri hodnotení Ruska a vojny na Ukrajine. Zatiaľ čo v priemere skúmaných krajín považujú Rusko za bezpečnostnú hrozbu viac ako dve tretiny respondentov, na Slovensku je to približne polovica.
Takmer dve tretiny Slovákov pripisujú hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku. Viac ako polovica však zároveň súhlasí s tvrdením, že ruskú inváziu ospravedlňoval údajný útlak ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Podľa 44 percent respondentov vojnu vyprovokovali Európania a Američania.
V otázke možných ústupkov Rusku patrí Slovensko spolu s Maďarskom ku krajinám s najvyššou podporou takéhoto riešenia. Až 69 percent slovenských respondentov by súhlasilo s tým, aby sa Ukrajina v rámci mierovej dohody vzdala časti svojho územia. Takmer dve tretiny opýtaných by zároveň podporili nákup ruských energií, ak by ich odmietnutie znamenalo vysoké ceny.
Prieskum GLOBSEC Trends 2026 sa uskutočnil od 11. do 19. mája 2026 v 14 krajinách. Celkovo sa na ňom zúčastnilo 13 730 respondentov. Okrem Slovenska zahŕňal aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Francúzsko, Ukrajinu, Spojené kráľovstvo, USA a ďalšie krajiny. V každej krajine bolo oslovených 1 010 respondentov, s výnimkou Estónska, kde vzorku tvorilo 600 ľudí. Zber dát realizovala spoločnosť HarrisX prostredníctvom online panelov. Vzorky boli zostavené tak, aby zohľadňovali pohlavie, vek, vzdelanie a miesto bydliska respondentov.