PARTIZÁNSKE - Tehotná Karin mala iba 20 rokov a spolu so snúbencom sa tešila na spoločnú budúcnosť a príchod dieťaťa. Tragická streľba v ich dome v Partizánskom však pripravila o život ju aj ich nenarodené dieťa. Jej snúbenec Martin Arvay utrpel šesť zásahov, no útok prežil. Obžalovaný Jozef H. pred súdom vyhlásil, že je vinný, proces však pokračuje dokazovaním, ktoré má ovplyvniť výšku jeho trestu. Martin dnes žiada, aby boli všetky okolnosti prípadu preskúmané do posledného detailu.
Tragédia sa odohrala 30. augusta 2025 v Partizánskom. Podľa obžaloby vtedy Jozef H. zastrelil 20-ročnú tehotnú Karin a vážne zranil jej 38-ročného snúbenca Martina Arvaya. Obžalovaný čelí obžalobe z obzvlášť závažného zločinu vraždy sčasti dokonaného a sčasti spáchaného v štádiu pokusu, ako aj z nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami.
Na úvodnom pojednávaní v apríli vyhlásil, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie prijal, preto sa už nedokazuje vina. Hlavné pojednávanie pokračuje vykonávaním dôkazov potrebných na rozhodnutie o treste, náhrade škody a prípadnom ochrannom opatrení.
Za pár sekúnd zomrel život, ktorý sme plánovali, vyhlásil Martin
Martin sa pojednávaní pravidelne zúčastňuje. Pre Topky.sk opísal nielen svoje výhrady k procesu, ale aj to, o koho pri útoku prišiel. „Karin mala 20 rokov, bola moja snúbenica a čakala naše dieťa. Plánovali sme normálny spoločný život. Nechcem, aby po nej zostala iba veta, že bola ‚tehotná žena zastrelená siedmimi nábojmi‘. Bola to mladá žena, ktorá mala celý život pred sebou,“ povedal.
On sám utrpel šesť strelných zásahov. Hoci sa jeho fyzické zranenia postupne liečia, s následkami tragédie sa vyrovnáva dodnes. „Horšie je vedomie, že som bol meter od Karin, keď zomierala, a nedokázal som jej pomôcť. A potom každý ďalší mesiac sedíte v súdnej sieni a znova počúvate, ako sa rozoberajú sekundy, počas ktorých vám niekto zničil celý život,“ pokračoval.
Martin je presvedčený, že čin bol pripravený
Poškodený poukazuje na celý reťazec krokov, ktoré podľa neho predchádzali útoku. Tvrdí, že obžalovaný si zisťoval, kde dvojica býva, na miesto sa vracal a následne si vzal otcovu pištoľ Walther P99 kalibru 9 milimetrov. Podľa Martinovho opisu prišiel k domu na bicykli, zaklopal a pred vstupom sa uistil, že sú doma obaja.
„Vošiel. Dvere sa za ním zavreli. Do troch až štyroch sekúnd začal strieľať,“ uviedol Martin. Tvrdí, že obžalovaný vystrieľal celý 15-ranový zásobník. Sedem zásahov podľa neho dostala Karin, šesť on, jeden projektil skončil vo dverách a jeden minul.
Martin zároveň tvrdí, že mu vyšetrovateľ počas vyšetrovania sprostredkoval mimoriadne závažné vyjadrenia obžalovaného. Podľa jeho slov si mal počítať, koľko nábojov použije na Karin a koľko mu musí zostať na Martina. Dôvodom, prečo útok prežil, malo byť údajne to, že strelcovi došli náboje. Martin však tvrdí, že vyšetrovateľ tieto výroky do spisu nedoplnil. Tieto tvrdenia sa Topky.sk pokúsili overiť u polície a prokuratúry. Ani jedna z inštitúcií ich vzhľadom na aktuálne štádium konania nepotvrdila ani nevyvrátila.
„Ja netvrdím, že mám namiesto súdu rozhodnúť právnu kvalifikáciu. Tvrdím, že tieto skutočnosti nemožno zobrať zo stola jednoduchým konštatovaním, že išlo o obyčajnú vraždu,“ povedal Martin. Očakáva, že súd podrobne preskúma, či konanie obžalovaného nesvedčilo o vopred pripravenom pláne usmrtiť ich oboch.
Čo mu Karin povedala o otcovi obžalovaného
Martin žiada, aby sa dôsledne preveril aj širší kontext vzťahov medzi Karin a rodinou obžalovaného. Tvrdí, že mu Karin hovorila o náklonnosti Jozefovho otca. Podľa Martinových slov mu Karin povedala, že otec obžalovaného bol do nej zaľúbený. Tvrdí tiež, že jej mal dávať šperky, učiť ju strieľať a intenzívne sa zaujímať o jej osobný život. „Karin už, žiaľ, nemôže vysvetliť nič. Práve preto by podľa mňa mali byť všetky okolnosti jej vzťahu k otcovi obžalovaného vyšetrené maximálne dôsledne,“ povedal.
Martin má výhrady aj k preverovaniu okolností po útoku, práci s mobilnými telefónmi a dostupnosti zbraní v domácnosti obžalovaného. „Po čine podľa dostupných kamerových záznamov obžalovaný spolu s otcom riešil ďalšie kroky. Kupovali žiletky a oblečenie, obžalovaný sa holil v kríkoch a krvavého oblečenia sa zbavovali na smetisku. Z kamerových záznamov je podľa mňa viditeľné aj to, že keď otec šoféroval, syn opakovane pracoval s mobilným telefónom. Vyšetrovanie následne zistilo, že z telefónu bola vymazaná približne štvorročná história dát. Pýtal som sa preto vyšetrovateľa, či boli vyžiadané zálohované dáta od spoločnosti Meta. Vyšetrovateľ mi osobne povedal, že ich nevyžiadal, pretože by to podľa neho vyšetrovanie komplikovalo a zbytočne predĺžilo. Pre mňa je toto nepochopiteľné,“ tvrdí Arvay.
Spochybňuje vysvetlenie motívu, upozorňuje aj na zbrane
Martin nesúhlasí ani s jednou z verzií motívu, s ktorou sa podľa jeho slov pracovalo počas vyšetrovania. Tá mala vychádzať z tvrdenia, že si s Karin z obžalovaného robili posmech. Martin to odmieta a tvrdí, že sa to nestalo verejne ani v súkromí medzi ním a Karin. „Považujem to za extrémne zjednodušujúce vysvetlenie. Podľa môjho názoru treba skúmať celý kontext: jeho vzťah ku Karin, vzťah jeho otca ku Karin, ich vzájomnú väzbu, prístup k zbraniam, prípravu pred činom a správanie po čine,“ uviedol.
Za dôležitú považuje aj dostupnosť zbraní v domácnosti. Podľa informácií, ktoré má Martin k dispozícii, mal otec obžalovaného vedieť o psychických a osobnostných problémoch svojho syna, napriek tomu ho mal učiť strieľať. Martin zároveň tvrdí, že obžalovanému pri skúške na získanie zbrojného preukazu chýbal jediný bod. „Posledných 6 rokov spával v detskej izbe, v ktorej mal neuzamknuté strelné zbrane a neuzamknuté strelivo. Pri domovej prehliadke sa v detskej izbe našli 4 neuzamknuté strelné zbrane, z toho 2 krátke a 2 dlhé, pričom jedna z nich bola guľovnica, a približne 550 kusov neuzamknutého ostrého streliva. Otec ho podľa svojej výpovede učil strieľať už od detstva. Zároveň uviedol, že mladý Jozef bol veľmi dobrý strelec, dokonca lepší ako on sám. Pri streleckých skúškach mal podľa jeho slov pravidelne triafať stred terča – desiatky,“ tvrdí Martin.
Obžaloba zahŕňa aj nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, konkrétne Martinove tvrdenia o spôsobe uloženia zbraní a vedomostiach otca obžalovaného však redakcia nemala možnosť nezávisle overiť. Polícia ani prokuratúra sa k týmto otázkam bližšie nevyjadrili.
Výhrady k fungovaniu súdu
Martin tvrdí, že počas pojednávaní nadobudol pocit, že súd nevenuje niektorým okolnostiam dostatočnú pozornosť. Poukazuje na situáciu, keď podľa jeho slov sudca neuviedol správny počet vystrelených nábojov. Tvrdí tiež, že na pojednávaní počul vyjadrenie v zmysle „50 na 50“ pri úvahách o úkladnej vražde a vražde bez predchádzajúceho uváženia. „Práve ak existuje takáto závažná pochybnosť, očakávam, že sa súd dôsledne vysporiada so všetkými okolnosťami svedčiacimi o príprave činu,“ uviedol Martin. Zdôraznil pritom, že sudcu neobviňuje zo zaujatosti. Má však pocit, že niektoré zásadné otázky zostávajú bez dostatočnej pozornosti.
O stanovisko sme v tejto veci požiadali aj Okresný súd Trenčín. Pýtali sme sa na Martinove výhrady k oboznámeniu sudcu so spisom, na údajný výrok „50 na 50“, priebeh znaleckého dokazovania aj to, či bude znalec odpovedať na ďalšie otázky. Do uzávierky článku sme odpoveď súdu nedostali. V prípade jej doručenia článok aktualizujeme.
Napätie v súdnej sieti a Martinove výhrady k znaleckému posudku
Proces sprevádza aj napätie v pojednávacej miestnosti. Počas júnového pojednávania sa medzi rodinou nebohej Karin a obžalovaným strhla ostrá slovná roztržka, pri ktorej musela zasiahnuť ochranka a sudca pojednávanie takmer na hodinu prerušil. K napätej výmene došlo aj počas augustového pojednávania.
Martin má zároveň výhrady k spôsobu znaleckého dokazovania. Martin kritizuje najmä posudok psychológa Dušana Kešického, ktorý si zabezpečila obhajoba. Myslí si, že vytvára priaznivejší obraz osobnosti obžalovaného a jeho resocializačnej prognózy než skoršie psychologické a psychiatrické skúmanie.
Podľa Martina staršie znalecké skúmanie opisovalo okrem iného disociálne črty, hostilitu, nepriaznivú prognózu a zachovanú schopnosť obžalovaného rozpoznať svoje konanie a ovládať ho. Tieto závery uvádza Martin na základe svojho oboznámenia sa s podkladmi v spise; redakcia nemala kompletné posudky k dispozícii. „Nemám problém s tým, že znalec má iný odborný názor ako ja. Mám problém s tým, keď jeho závery zásadne prospievajú obhajobe, ale zároveň podľa môjho názoru odmieta transparentne vysvetliť, ako k nim dospel,“ skonštatoval s tým, že nedostal jasné odpovede na otázky o podkladoch posudku a o rozdieloch oproti skorším záverom.
Niektoré nejasnosti sa vysvetlili, ďalšie sú v procese, reaguje znalec
Redakcia Topky.sk požiadala Dušana Kešického o reakciu na Martinove tvrdenia aj o vysvetlenie, z akých podkladov pri vypracovaní posudku vychádzal. Znalec najskôr uviedol, že mu zákon neumožňuje hovoriť o informáciách, ktoré získal pri znaleckej činnosti. „Znalec sa nesmie vyjadrovať k veciam, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti,“ reagoval Kešický.
Neskôr svoje stanovisko doplnil. „Na pojednávaní, na ktorom som bol a vypovedal som, sa niektoré nejasnosti vysvetlili, niektoré ešte nie, lebo sú v procese. V konečnom dôsledku tento proces vysvetľovania a odstraňovania rozporov riadi súd a má svoje pravidlá,“ uviedol. Zároveň deklaroval, že je plne súčinný v rozsahu povinností, ktoré mu ukladajú zákon o znalcoch a súvisiaca vyhláška.
Polícia odkázala na prokuratúru a súd
Redakcia Topky.sk požiadala Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne o reakciu na Martinove tvrdenia týkajúce sa priebehu vyšetrovania, údajného vyjadrenia obžalovaného o rozdelení nábojov aj preverovania okolností pred útokom a po ňom. Polícia sa ku konkrétnym otázkam nevyjadrila.
„Prípravné konanie bolo v uvedenej veci na Krajskom riaditeľstve PZ v Trenčíne ukončené. Prokurátor podal obžalobu. V súčasnej dobe prebiehajú hlavné pojednávania. S prípadnými otázkami sa obráťte na príslušnú prokuratúru alebo príslušný súd,“ uviedlo oddelenie komunikácie a prevencie KR PZ v Trenčíne.
Obžalovanému hrozí aj doživotie
S otázkami sme sa preto obrátili aj na Krajskú prokuratúru v Trenčíne. Tá potvrdila, že po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine sa dokazovanie sústreďuje na rozhodnutie o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Obžaloba právne posudzuje prvý skutok ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Druhý skutok je kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy, sčasti dokonaný a sčasti spáchaný v štádiu pokusu. „Vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu vraždy hrozí trest odňatia slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie,“ uviedol pre Topky.sk hovorca Krajskej prokuratúry v Trenčíne Marián Sipavý.
Pozostalí po Karin si podľa doterajších informácií v konaní uplatňujú náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 500-tisíc eur. Martin si uplatňuje nárok vo výške 250-tisíc eur.
Prokuratúra neodpovedala na otázky týkajúce sa údajného výroku obžalovaného o rozdelení nábojov, možnej prípravy útoku, preverovania pomoci ďalšej osoby ani výhrad k znaleckému posudku. „K ostatným otázkam sa prokuratúra vzhľadom na prebiehajúce konanie pred súdom nebude bližšie vyjadrovať,“ dodal hovorca.
Ministerstvo vysvetlilo možnosti poškodeného
Martin sa so svojimi otázkami verejne obrátil aj na ministra spravodlivosti a ľudí zodpovedných za ochranu obetí trestných činov. Pýta sa, či systém dokáže dôsledne vyhodnotiť všetky varovné signály a chrániť verejnosť pred opakovaním podobných tragédií.
Topky.sk preto oslovili Ministerstvo spravodlivosti SR. Rezort nehodnotil konkrétny posudok ani postup súdu, vysvetlil však, aké možnosti má poškodený, ktorý namieta správanie znalca, nezodpovedané otázky alebo rozpory medzi znaleckými závermi. „Ak podľa poškodeného tieto okolnosti vyvolávajú pochybnosti o nezaujatosti znalca, môže pred súdom namietnuť jeho zaujatosť; o prípadnom vylúčení znalca rozhoduje súd,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva. Poškodený môže súd upozorniť aj na otázky, ktoré zostali nezodpovedané, a navrhnúť, aby boli rozpory objasnené.
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti posudku alebo je posudok nejasný či neúplný, znalca treba podľa rezortu požiadať o vysvetlenie alebo doplnenie. Pokiaľ sa pochybnosti neodstránia, možno pribrať iného znalca. Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch môže súd požiadať o posudok alebo preskúmanie pôvodného posudku znalecký ústav. „Ak sa znalecké závery líšia, je na konajúcom súde, aby sa s rozpormi vysporiadal,“ zdôraznilo ministerstvo. Súd má posudky hodnotiť spolu s ostatnými dôkazmi a v rozhodnutí vysvetliť, ako sa s odlišnými závermi vyrovnal.
Rezort sa môže za určitých okolností zaoberať podnetom na postup znalca aj počas prebiehajúceho konania. Ak však podávateľ sleduje najmä ochranu svojich práv v konkrétnom procese, ministerstvo podnet spravidla odloží. Výnimkou môže byť podozrenie na závažné porušenie verejného záujmu na správnosti a zákonnosti znaleckej činnosti. O dôkaznej hodnote posudku však rozhoduje výhradne súd.
Ministerstvo zároveň uviedlo, že jeho sekcia dohľadu v súvislosti s prípadom neeviduje podnet od Martina Arvaya. Ak má poškodený výhrady k zaobchádzaniu na pojednávaní alebo k zachovaniu dôstojnosti súdneho konania, môže podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu.
Od sudcu nechcem pomstu, hovorí Martin
Martin zdôrazňuje, že jeho cieľom nie je pomsta, ale dôkladné preskúmanie všetkých okolností tragédie a spravodlivé rozhodnutie. „Karin mala 20 rokov. Bola tehotná. Dostala sedem zásahov. Ja šesť. Celý 15-ranový zásobník bol prázdny. Ja od sudcu nechcem pomstu. Chcem, aby sa tento prípad vyšetril a posúdil do posledného detailu. Pretože Karin už túto možnosť nemá,“ skonštatoval.
Hlavné pojednávanie na Okresnom súde Trenčín má pokračovať 28. septembra výsluchom súdneho znalca.
Kde má toto hranicu?
Martin na záver svoje obavy spája aj s ďalšími tragédiami, po ktorých sa začalo hovoriť o varovných signáloch a možnostiach prevencie. „Pýtam sa, kde má toto hranicu. Videli sme tragické prípady v Gelnici či prípad v Spišskej Starej Vsi, videli sme tragédie v zahraničí vrátane Varšavy a zakaždým sa potom spoločnosť pýta, či sa tomu nedalo zabrániť,“ uviedol.
Jeho slová prichádzajú len niekoľko mesiacov po tragédii v Gelnici, kde zomrela žena po útoku manžela prepusteného z väzby. Policajná prezidentka Jana Maškarová následne nariadila kontrolu postupu polície. Tá síce porušenie služobných predpisov nezistila, Maškarová však iniciovala rokovanie s ministerstvom spravodlivosti a Zborom väzenskej a justičnej stráže o ďalších opatreniach na zlepšenie spolupráce a ochrany ľudí ohrozených domácim násilím. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vtedy hovoril o potrebe preveriť, či je systém nastavený optimálne, a hľadať zmeny, ktoré by zabránili opakovaniu podobnej tragédie.
Prípad Karin a tragédia v Gelnici nemajú rovnaké okolnosti, spája ich však vážna otázka o schopnosti štátu rozpoznať riziko a chrániť ľudí pred násilím. Stačí, ak jednotlivé inštitúcie splnia všetky formálne povinnosti, alebo má byť meradlom fungovania systému aj to, či dokáže varovné signály vyhodnotiť včas – skôr, než už nebude koho chrániť? Práve odpoveď na túto otázku ukáže, či sa sľubované posilnenie ochrany prejaví aj v praxi, alebo sa o zlyhaniach a medzerách bude opäť hovoriť až po ďalšej tragédii.
