BRATISLAVA - Na Slovensku zomrelo od začiatku tohto roka v dôsledku nadmerného tepla 12 osôb. Je to takmer desaťnásobok priemerného počtu takýchto úmrtí za obdobie 2016 až 2025. Hoci počet priamych úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami dosiahol najvyššiu úroveň za posledné desaťročie, zvýšená celková úmrtnosť počas tohtoročného leta sa však na Slovensku nepotvrdila. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Predbežné údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že v mesiacoch jún až august 2026 zomrelo na Slovensku 12 510 obyvateľov. "Ich počet bol o 2,2 % nižší ako priemer za rovnaké obdobie predchádzajúcich 10 rokov, ktorý predstavoval 12 795 úmrtí," približuje ŠÚ SR.
Dodáva, že počet zomretých počas troch letných mesiacov tohto roka bol zároveň o necelé 1 % nižší ako 10-ročný priemer rovnakého obdobia pred pandémiou ochorenia COVID-19, kedy zomrelo v priemere 12 625 osôb. "V porovnaní s 5-ročným priemerom pred covidom bol počet úmrtí prakticky na rovnakej úrovni, teda 12 560 osôb. Celková úmrtnosť tak v letných mesiacoch roku 2026 podľa predbežných údajov nevykazuje zvýšenie, ktoré by bolo možné označiť za nadúmrtnosť súvisiacu s teplom," uvádza úrad.
Nadúmrtnosť z tepla sa v celkovom počte úmrtí nepotvrdila
Napriek tomu Štatistický úrad SR zaznamenal v roku 2026 nárast počtu úmrtí, pri ktorých bolo nadmerné teplo uvedené ako priama príčina smrti. "Do konca augusta 2026 bolo zaznamenaných 12 takýchto úmrtí, čo je najvyšší počet za posledné desaťročie," približuje ŠÚ SR s tým, že v predchádzajúcich rokoch sa počet úmrtí s priamym vplyvom tepla pohyboval len medzi 0 až 3 prípadmi ročne.
Ako upozornila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) aj odborné štúdie, väčšina ľudí počas vĺn horúčav nezomiera na priamy úpal či vplyv tepla. Extrémne horúčavy fungujú ako spúšťač, ktorý akútne zhorší už existujúce chronické ochorenia. Preto je potrebné sledovať aj celkovú úmrtnosť respektíve nadúmrtnosť.
Dôvodom je, že nadmerné teplo výrazne zaťažuje organizmus a môže zhoršiť zdravotné riziká spojené s kardiovaskulárnymi, respiračnými či metabolickými ochoreniami a cukrovkou, ako aj viesť k akútnemu poškodeniu obličiek. "Oficiálny prehľad WHO o vplyvoch tepla na zdravie upozorňuje, že sledovanie iba priamych príčin úmrtí spôsobených teplom zásadne podhodnocuje realitu a problém horúčav. V praxi to znamená, že v dokumentácii sa môže ako hlavná príčina smrti uviesť napríklad akútny infarkt myokardu (I21), cievna mozgová príhoda (I64) alebo akútne zlyhanie obličiek (N17), zatiaľ čo samotný vplyv nadmerného tepla (X30) sa tak do oficiálnych štatistík hlavných príčin úmrtí nemusí dostať," dodáva ŠÚ SR.
Vplyv metodiky na vyhodnocovanie úmrtí
ŠÚ SR približuje, že príčiny úmrtí spracováva podľa špecifických kódov Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH‑10)2), v ktorých je teplo uvedené ako hlavná alebo vedľajšia príčina smrti. Konkrétne ide o dva kódy vyjadrujúce konkrétne príčiny úmrtia.
"Poškodenie nadmernou prirodzenou horúčavou (X30) definuje vonkajšiu príčinu smrti, môže ňou byť napríklad vlna horúčav. Účinky tepla a svetla (T67) definujú priamo klinickú diagnózu úmrtia v prípade úpalu alebo vyčerpania z tepla," vysvetľuje na záver úrad.
