BRATISLAVA - Vláda SR na svojom stredajšom rokovaní schválila dokument s názvom Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu. Ide o celostný pohľad na prognózovaný vývoj slovenskej spoločnosti v horizonte do roku 2040 a formuláciu východísk pre spracovanie Stratégie rozvoja SR do roku 2040. Vízia vznikla spoluprácou takmer 400 odborníkov, sériou okrúhlych stolov a regionálnych workshopov.
Dokument Vízia Slovensko 2040 tvorí prvú, koncepčnú časť strategického rámca rozvoja Slovenska do roku 2040. Jeho účelom je definovať dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav Slovenska v roku 2040, hlavné rozvojové ciele a princípy verejných politík, na ktoré nadviaže druhá časť, Stratégia Slovensko 2040. Tá podľa predloženého materiálu z dielne Slovenskej akadémie vied (SAV) predstavuje implementačný rámec vrátane definovania reforiem a opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov vízie. SAV má zabezpečiť jej vypracovanie do 31. januára 2027, pričom vláde má byť predložená do 31. marca 2027.
Vízia a Stratégia majú byť prepojené aj s Investičným plánom Slovenska a Národným a regionálnym partnerským plánom na roky 2028 až 2034. Ich cieľom je pretaviť dlhodobú predstavu o budúcnosti krajiny do konkrétnych reforiem a investícií.
V dokumente sú spracované scenáre možného vývoja slovenskej spoločnosti v cieľovom horizonte do roku 2040 na dosiahnutie trvalého a udržateľného rastu kvality života v SR. Na tento účel sú určené dominantné oblasti a smery, medzníky s kľúčovými indikátormi, ktoré sú vzájomne previazané na príležitosti, hrozby a riziká predvídaných vonkajších zmien na spoločnosť v interakcii s identifikovanými a prognózovanými silnými a slabými stránkami Slovenska.
Ozdravenie štátu a financií
Vízia poukazuje na šesť transformačných oblastí, po ktorých by sa SR mala vydať. Prvou je reforma štátu, ktorej cieľom je pomôcť ozdraviť verejné financie, premyslieť daňový mix pre novú dobu, zvýšiť dostupnosť služieb a modernizovať územné usporiadanie štátu. Ďalej je to transformácia ekonomiky. Tá má byť založená na predvídateľnej a férovej podpore vedy, výskumu a inovácií, zatraktívnení podnikateľského prostredia, podpore regionálnych, strategických a duálnych investícií a zabezpečení dostupnej energie. Týka sa to veľkých, stredných, ale aj malých podnikov.
Slovensko takisto musí investovať do ľudí. Je potrebné ich vzdelávať pre éru umelej inteligencie, rozvíjať vysoké školy, aktivovať potenciál všetkých, ktorí sú aj málo ekonomicky zapojení, upozorňuje štúdia poukazujúca aj na nepriaznivý demografický vývoj. Štvrtou oblasťou je zdravie, ktoré je pre Slovensko dôležité z pohľadu kvality života, ekonomickej výkonnosti aj obranyschopnosti populácie.
Reformným cieľom je aj spájať a reformovať spoločnosť. Jej autori apelujú na to, že štát má spájať ľudí, posilňovať kultúru a občiansku spoločnosť. Poslednou oblasťou je bezpečnosť, a to fyzická, kybernetická, potravinová, energetická aj klimatická. Štát by sa mal sústrediť na ochranu infraštruktúry ako celku.
Prvý krok k dlhodobej budúcnosti
Predseda SAV Martin Venhart poznamenal, že schválením dokumentu vládou sa skončila veľmi významná úloha pre akadémiu. „Vízia pomenováva východiskový stav, naznačuje možné scenáre vývoja Slovenska a obsahuje návrhy aj priority, ktorými by sme sa mali zaoberať. Neobsahuje žiadne konkrétne opatrenia a ani vyjadrenia finančných rámcov, nie je to úloha tohto dokumentu,“ povedal. Schválenie Vízie Slovensko 2040 vládou vníma ako potvrdenie, že Slovensko potrebuje jasnú a dlhodobú predstavu o svojej budúcnosti postavenú na poznaní a presahujúcu jedno volebné obdobie.
„Vízia nie je zoznamom želaní ani súborom jednoduchých odpovedí. Pomenúva cieľový stav, ku ktorému by sa malo Slovensko priblížiť. Zároveň ukazuje, kde musíme začať: reformovať štát, transformovať ekonomiku, investovať do ľudí, predchádzať chorobám, spájať a kultivovať spoločnosť a chrániť Slovensko pred hrozbami,“ uviedol podpredseda SAV pre ekonomiku a legislatívu a garant prípravy vízie Marek Radvanský. Predseda SAV bude rád, ak sa dokument bude používať naprieč politickým spektrom ako podklad pre kvalifikované politické rozhodnutia v budúcnosti.
Tržby v lesnom hospodárstve v roku 2025 klesli o 9,4 % na 1,206 mld. eur
V roku 2025 dosiahli tržby a výnosy v lesnom hospodárstve 1,206 miliardy eur, v porovnaní s rokom 2024 klesli o 9,4 %. Najväčší podiel mali tržby za vlastné výrobky a služby, až 80,5 %. Vyplýva to z tzv. zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za minulý rok, ktorú prerokoval a schválil v stredu vládny kabinet.
„V štruktúre tržieb a výnosov obhospodarovateľov lesa a poskytovateľov služieb je značný rozdiel. U obhospodarovateľov lesa mali najvyšší podiel tržby za drevo, ktoré tvorili spolu takmer 77 % trhovej produkcie. Znamená to, že predaj sortimentov surového dreva je rozhodujúcim zdrojom financovania obhospodarovateľov lesa,“ spresnil v správe agrorezort.
Ostatné tržby a výnosy s približne 23-percentným podielom predstavovali príjmy za predaj ostatnej lesnej výroby, sadeníc, výrobkov pridruženej výroby, poľovníckych, turistických a lesníckych služieb, výnosy z prenájmu a predaja lesného majetku, tržby z obchodnej činnosti, výnosy z finančného kapitálu a cenných papierov. U poskytovateľov služieb dosahovali tržby za vlastné výrobky a služby nižší podiel (71 %). Významný podiel mali tiež tržby z predaja tovaru (25 %).
MZ navrhuje dofinancovať detenčné ústavy v SR počas rokov 2027 až 2029
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh dofinancovania detenčných ústavov na Slovensku počas rokov 2027 až 2029. Rozpočtovú organizáciu Detenčný ústav Hronovce, ktorá prevádzkuje detenčné zariadenie v Hronovciach a od druhého polroka 2026 aj detenčné zariadenie v Kremnici, navrhuje dofinancovať sumou celkovo viac ako 17,2 milióna eur. Dôvodom je zabezpečenie riadneho fungovania oboch zariadení. Vyplýva to z návrhu na zabezpečenie financovania prevádzky detenčných ústavov na Slovensku, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.
„Vzhľadom na nárast osobných výdavkov v rámci Detenčného ústavu Hronovce a uvedenie Detenčného ústavu Kremnica do prevádzky v druhom polroku 2026 je nevyhnutné zabezpečiť dofinancovanie rozpočtovej organizácie Detenčný ústav Hronovce na obdobie rokov 2027 - 2029,“ ozrejmil rezort ako predkladateľ návrhu.
V súčasnosti má rozpočtová organizácia Detenčný ústav Hronovce alokované zdroje vo výške takmer 3,8 milióna eur na roky 2027 až 2029. Rezort v roku 2027 navrhuje dofinancovanie o vyše 3,4 milióna, v roku 2028 o viac ako 6,3 milióna a v roku 2029 o vyše 7,5 milióna eur. Ministerstvo zdravotníctva zároveň ozrejmilo, že dofinancovalo rozpočtovú organizáciu Detenčný ústav Hronovce v roku 2025 vo výške 328.189 eur eur v rámci zdrojov rozpočtu rezortu. Rovnako zabezpečí dofinancovanie prevádzky detenčných ústavov aj v roku 2026, a to vo výške takmer 1,6 milióna eur.
