BRATISLAVA - Evironmentálni aktivisti upozornili na zámer výstavby súkromného prístavu Harbour park v bratislavskom Vlčom hrdle, ktorému padne na viac ako 90 hektároch za obeť takmer 100 000 stromov v lokalite Micherov les – Pálffyho obora. Územie je súčasťou tzv. Ramsarskej lokality chránenej jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody, konkrétne ochrany mokradí a lužných lesov. Aktivisti a obyvatelia žiadajú ministerstvo dopravy o zrušenie územnej rezervy pre prístav a zmenu funkčnej regulácie tohto územia na kódy lesa a krajinnej zelene.
Súkromný prístav Harbour park má vzniknúť na ploche 90 hektárov v lokalite nazývanej Micherov les. Súčasťou areálu má byť osem hál pre výrobu a skladovanie, dve administratívne budovy, obchody, dve ubytovne a materská škola. Od štátu získal štatút verejnoprospešnej stavby a investor už s Ministerstvom dopravy SR uzavreli memorandum o spolupráci na povoleniach a dopravnej infraštruktúre. „Minister Jozef Ráž tvrdí, že celý Zimný prístav sa presťahuje do Páleniska, a tak nám žiadny súkromný prístav netreba. Takže logicky vyzývame ministerstvo dopravy, nech zmení svoj postoj zachovať toto územie ako rezervu pre prístav a umožní tak mestu Bratislava obstarávať zmenu územného plánu na zachovanie plôch lesa a krajinnej zelene,“ ozrejmila výzvu novinárka Martina Frőhlich Činovská.
V kontexte postupujúcej klimatickej krízy zdôraznila dlhoročná environmentálna aktivistka Ľubica Trubíniová, že kľúčovým prvkom na jej zvládnutie je práve zachovanie súvislých rozsiahlych území lesov a ich biodiverzity. Uviedla, že úloha tohto lužného lesa je nezastupiteľná, keďže dokáže z časti eliminovať škodlivé emisie v tejto lokalite a zároveň ochladzovať tzv. mestský tepelný ostrov, ktorý je už v Bratislave celkom intenzívny. „Toto územie je chránené tzv. Ramsarským dohovorom o ochrane mokradí, ku ktorému pristúpilo aj Slovensko a zaviazalo sa tak tieto veľmi citlivé a hodnotné mokraďové ekosystémy chrániť,“ doplnila Trubíniová. Navyše, popri svojej významnej zdravotnej funkcii je súvislá zeleň na väčšej ploche veľmi dôležitá aj pre rekreáciu a oddych obyvateľov veľkomesta typu Bratislavy.
Podľa vlastivedného sprievodcu a aktivistu Ivora Švihrana je Územný plán mesta Bratislavy v tomto prípade nielen v príkrom rozpore so zdravým rozumom, ale aj s medzinárodnými záväzkami, keď sme sa zaviazali tieto územia chrániť aj na národnej úrovni. „Sme dodnes poslednou krajinou v regióne, ktorá nechráni lužné lesy na Dunaji ako národný park, ale len ako chránenú krajinnú oblasť – aj to len na vybraných územiach, teda nie na tých, na ktorých sme sa zaviazali,“ uzavrel Švihran.
„Majitelia týchto lesov, či už ostrihomský arcibiskup, po ňom gróf Pálffy a následne pán Michera, všetci chápali význam tohto lesa, dokonca aj komunisti,“ narážal miestny obyvateľ Rastislav Čulík na fakt, že už v čase socializmu sa v pôvodnom Micherovom lese plánovalo maloplošné chránené územie.
