BRATISLAVA - Odborový zväz polície (OZP) v SR upozornil spolu s ďalšími odborármi iných bezpečnostných či záchranných zložiek na zníženie reálnych platov príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) či Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Môže za to zvýšené odvodové zaťaženie platné od tohto roku. Podľa predsedu OZP v SR Petra Jakubíka klesli na ministerstve vnútra v januári čisté mzdy policajtov či hasičov o desiatky až stovky eur. Informovali o tom policajné odbory po rokovaní s Odborovým zväzom hasičov a Odborovým zväzom príslušníkov ZVJS.
Platy klesli o desiatky eur
Policajní odborári doplnili, že podľa odborárov ZVJS klesli platy v zbore o 16 až 30 eur mesačne. „Volajú mi rozhorčení policajti aj hasiči. Ide o reálny úbytok čistej mzdy, ktorý sa prejavil už v prvých výplatách tohto roka, a to bez adekvátnej kompenzácie,“ uviedol Jakubík.
Tarify pod úrovňou minimálnej mzdy
Odborári zároveň upozornili, že medzi zvýšením minimálnej mzdy a výškou základných platových taríf vo verejnej správe je zásadný nepomer. Pripomenuli, že od roku 2026 je minimálna mzda 915 eur. „V prípade Hasičského a záchranného zboru sa nástupná tarifná mzda v najnižšej triede pri praxi do dvoch rokov pohybuje na úrovni 837,50 eura, respektíve 886,50 eura, čo znamená, že časť príslušníkov HaZZ začína pod úrovňou zákonom garantovanej minimálnej mzdy,“ uviedli odborári s tým, že k najnižšej tarife (1000,50 eura) sa blíži minimálna mzda aj v polícii.
Odborári tiež skonštatovali, že v rámci kolektívneho vyjednávania nedošlo k dohode s ministerstvom vnútra na mechanizme, ktorý by zmiernil dosahy konsolidačných opatrení. Očakávaná valorizácia miezd sa podľa nich nepremietla do praxe. „Odborové zväzy deklarujú záujem pokračovať v sociálnom dialógu, avšak ak nedôjde k spravodlivému riešeniu a zrozumiteľným odpovediam zo strany vlády a rezortu, sú pripravené využiť všetky zákonné prostriedky na ochranu práv príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a zamestnancov rezortu vnútra, vrátane protestných foriem,“ zdôraznili odborári.
Časť zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je protiústavná
Časť zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je protiústavná. Konkrétne ide o ustanovenie, ktoré nepriznáva otcovi - policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi nárok na materské v prípade, ak sa dohodne s matkou dieťaťa na tom, že po pôrode prevezme dieťa do osobnej starostlivosti. Plénum Ústavného súdu o tom rozhodlo na stredajšom neverejnom zasadnutí.
Toto ustanovenie zákona napadla na Ústavnom súde niekdajšia ombudsmanka Mária Patakyová ešte v novembri 2020. Poukázala na to, že legislatíva nepriznáva otcom - policajtom nárok na materské v prípade, ak sa dohodnú s matkou dieťaťa na tom, že po pôrode prevezmú dieťa do osobnej starostlivosti.
„Na rozdiel od policajtov - otcov, ostatným zamestnancom či už v súkromnej sfére alebo štátnym zamestnancom - otcom (resp. všetkým ostatným povinne nemocensky zabezpečeným/poisteným otcom) zákonodarca priznáva nárok na materské aj vtedy, ak prevzali dieťa do osobnej starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa za splnenia ďalších podmienok,“ argumentovala.
Policajti a vojaci mali podľa napadnutého ustanovenia nárok na materské napríklad len v situáciách, keď matka dieťaťa nie je z rôznych dôvodov schopná starať sa o dieťa. A to z dôvodu smrti, zdravotného stavu alebo rozhodnutia o zverení dieťaťa. Patakyová napadla aj ustanovenie zákona týkajúce sa spôsobu výpočtu materského v prípade policajtov a policajtiek. Namietala nerovnosť vo vzťahu k výške materského medzi policajtami a inými zamestnancami s rovnakými príjmami a odvodmi. Od podania návrhu však prišlo v tejto časti zákona k legislatívnej zmene, ktorá vzťah k materskému zosúladila.
Rezort vnútra deklaroval, že chce platové pomery policajtov riešiť v tomto roku
Ministerstvo vnútra deklaruje, že chce v tomto roku riešiť platové pomery policajtov. Podľa jeho hovorcu Mateja Neumanna si je rezort vedomý negatívnych dosahov konsolidácie. Neumann to uviedol v reakcii na odborové zväzy bezpečnostných a záchranných zložiek, ktoré upozornili na zníženie reálnych platov policajtov či hasičov. Doplnil, že vzhľadom na konsolidáciu to v roku 2025 nebolo možné.
Odborárom sa nepáči ani to, že najnižšie tarify zamestnancov štátnej sféry, napríklad hasičov, sú už pod hranicou minimálnej mzdy. Pod túto hranicu by sa pri ďalšom náraste minimálnej mzdy podľa nich mohla dostať aj najnižšia tarifa v polícii. „Platové tabuľky vychádzajú z právnej úpravy (zákony o štátnej službe, zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme) a pokiaľ nedôjde k ich navýšeniu, základné platy sa nepohnú. Osobné príplatky sú naviazané na pridelené finančné prostriedky a pokiaľ ich nebude dostatok, nie je možné ich adresne rozdeliť s tým, aby vedúci zamestnanci ich mohli rozdeliť zamestnancom, ktorí si to zaslúžia,“ uviedol hovorca.
