Mikuláš Dzurinda a Robert Fico (Zdroj: SITA)
V rámci sviatkov pokoja a mieru s bruchom obťažkaným slávnostnou večerou som upadol do ťažkého spánku a mal som chaotický sen. Len posúďte: videl som napríklad Slotovu stíhačku vysoko nad tatranskými končiarmi s jej majiteľom na poste prvého a s Csákym na poste druhého pilota ako mávajú účastníkom matičného zhromaždenia.
Videl som Dzurindu ako v cieľovej rovinke maratónu čaká na Fica aby spoločne a symbolicky mohli preťať pásku (pravdepodobne na základe čerstvo uzavretej koaličnej zmluvy). Videl som Tomanovú ako spolu s Radičovou rozdávajú v domove dôchodcov osadenstvu plné priehrštia zlatých dukátov i úsmevy na tvárach šťastných nových majiteľov výrobkov firmy Figaro. Videl som usmievavú Hedvigu v nezáväznom rozhovore s Packom a Kaliňákom. Deti v školách spievali Nad Tatrou a v potrubiach pod Tatrou nerušene prúdil plyn i ropa. Chodby na úradoch práce boli pusté. Rómsky problém vyriešený, post splnomocnenca zbytočný. Výnimočnú viditeľnosť som vo sne pripisoval faktu, že všetky emisie sme predali a vzduch je čistý. Víťazi volieb sa práve uzniesli, že rovnakou symbolickou formulkou (vzduch je čistý) sa bude začínať každé rokovanie koaličnej rady...Našťastie som precitol príliš skoro a nestihol som víťazov identifikovať. Okrem žalúdka by som mal pokazený aj Silvester.
