Výroba áut na Slovensku v ohrození! UNIKOL škandálny plán: Tajná návšteva v USA, kšefty s Trumpom a odbory zúria

Šéf automobilky Audi Gernot Döllner sa ocitol pod paľbou kritiky po tom, ako vystúpil na predvolebnom zhromaždení amerického prezidenta Donalda Trumpa. Počas sobotného podujatia v štáte Georgia oznámili plán vybudovať nový závod za približne štyri miliardy dolárov, ktorý by mal vytvoriť tisíce pracovných miest. Kým Trump investíciu oslavoval ako úspech svojej hospodárskej politiky, v Nemecku vyvolalo spoločné vystúpenie pobúrenie medzi odborármi a predstaviteľmi zamestnancov Volkswagenu. Predsedníčka koncernovej zamestnaneckej rady Daniela Cavallová obvinila vedenie z účasti na politickej propagande a vyhlásila, že sa nechalo zneužiť. Ku kritike sa v pondelok 26. októbra pripojila aj predsedníčka najväčšieho nemeckého priemyselného odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerová.

Döllner sa v sobotu 24. októbra objavil na pódiu počas Trumpovho zhromaždenia v meste Perry neďaleko Maconu v americkom štáte Georgia. Prezident tam pred svojimi priaznivcami predstavil plán prvej samostatnej americkej montážnej továrne Audi. Šéf automobilky následne vystúpil pred publikom a poďakoval Trumpovi za podporu. Podľa agentúry Reuters práve tento krok vyvolal otázky, či Döllner neporušil interné pravidlá spoločnosti, ktoré majú zabezpečiť politickú neutralitu pred voľbami. Američania budú pritom už 3. novembra rozhodovať o novom zložení Kongresu.

„Človek by sa od hanby najradšej prepadol pod zem“

Predsedníčka koncernovej zamestnaneckej rady Daniela Cavallová si vo svojom hodnotení nebrala servítku pred ústa. V internom rozhovore, ktorý získala nemecká agentúra DPA, ostro kritizovala nielen Döllnera, ale aj vedenie celého koncernu Volkswagen. Podľa nej bolo neprijateľné, aby jeden z najvyšších predstaviteľov automobilky vystúpil na podujatí, ktoré malo jednoznačne predvolebný charakter. Cavallová zároveň upozornila, že Trumpove vyjadrenia sú podľa jej názoru v rozpore s hodnotami, ku ktorým sa koncern verejne hlási.

„Niekoľko minút plných rasizmu, sexizmu, xenofóbie, transfóbie a pohŕdania demokraciou – a potom na pódium vystúpi jeden z našich najvyšších predstaviteľov koncernu a aktívne pomáha vo volebnej kampani,“ vyhlásila Cavallová. Dodala, že každý, kto sledoval Trumpov prejav a následné vystúpenie šéfa Audi, sa musel „od hanby prepadnúť pod zem“. Takéto správanie podľa nej poškodzuje dôveryhodnosť spoločnosti a jej verejne deklarované zásady. 

Ešte tvrdšie slová adresovala vedeniu Volkswagenu na čele s Oliverom Blumem. Podľa Cavallovej sa nechalo premeniť na bábku v propagandistickom predstavení politika, ktorého postoje sú v rozpore s viacerými firemnými hodnotami. Pripomenula pritom aj citlivú historickú minulosť automobilky, ktorá vznikla počas nacistického režimu v Nemecku. Práve preto podľa nej musí byť koncern mimoriadne opatrný pri verejnom spájaní svojho mena s politickými predstaviteľmi. Takéto vystúpenia môžu vyvolávať otázky, ktoré ďaleko presahujú bežné obchodné rozhodnutia.

Šéfka odborov hovorí o porušení pravidiel

Ku kritike sa pripojila aj predsedníčka odborového zväzu IG Metall Christiane Bennerová, ktorá zároveň pôsobí ako podpredsedníčka dozornej rady Volkswagenu. V oficiálnom vyhlásení označila Döllnerovo vystúpenie za mimoriadne zahanbujúce a politicky neprijateľné. Zdôraznila, že správanie šéfa Audi nie je hodné spoločnosti ani jej zamestnancov. Podľa nej zároveň predstavuje závažné porušenie pravidiel, ktoré si automobilka sama stanovila.

„Spôsob, akým Gernot Döllner prezentoval seba a Audi v Spojených štátoch, je mimoriadne zahanbujúci, politicky neprijateľný a nehodný tejto spoločnosti, predovšetkým však jej zamestnancov,“ uviedla Bennerová. Dodala, že IG Metall ako odborový zväz presadzujúci solidaritu, demokraciu a otvorenosť takéto správanie jednoznačne odsudzuje. Jej stanovisko zverejnil samotný odborový zväz IG Metall v pondelok 26. októbra. Bennerová zároveň upozornila, že vedenie automobilky musí konečne predložiť záväzné záruky budúcnosti európskych výrobných závodov. 

Problémom nie je iba politický charakter podujatia, ale aj interné pravidlá Audi. Podľa zverejnených informácií spoločnosť zakazuje verejné vystúpenia s politickými stranami alebo kandidujúcimi politikmi počas troch mesiacov pred voľbami. Rovnaké obmedzenie sa vzťahuje aj na sponzorovanie takýchto podujatí. Cavallová tvrdí, že Döllner sa k dodržiavaniu týchto zásad osobne zaviazal iba pred niekoľkými mesiacmi. Odborárky preto jeho účasť na Trumpovom zhromaždení považujú za porušenie pravidiel, nie iba za nevhodné verejné vystúpenie.

Trump sa pochválil miliardovou investíciou

Samotný projekt novej továrne má pre Audi veľký hospodársky význam. Automobilka plánuje investovať približne štyri miliardy dolárov do závodu v oblasti mesta Macon v štáte Georgia. Podľa oznámených plánov by mal zamestnať približne 4 500 ľudí a ročne vyrobiť až 200-tisíc vozidiel kategórie SUV. Výstavba sa má začať v roku 2027 a výroba by sa mala rozbehnúť začiatkom tridsiatych rokov. Pre Audi by išlo o prvý samostatný montážny závod v Spojených štátoch.

Trump predstavil investíciu ako dôkaz, že jeho colná politika prináša americkej ekonomike nové pracovné miesta. Prezident dlhodobo presadzuje vysoké clá na dovážané automobily a súčiastky, čím chce zahraničných výrobcov prinútiť presúvať výrobu do USA. Audi pritom na americký trh dováža vozidlá z Európy a Mexika, takže obchodné opatrenia Washingtonu výrazne ovplyvňujú jeho náklady. Podľa Reuters automobilku vlani americké clá zaťažili sumou približne 1,2 miliardy eur. Nová továreň by preto mohla byť spôsobom, ako tieto náklady v budúcnosti obmedziť. 

Döllner počas zhromaždenia vyhlásil, že Audi plánuje vyrábať v Georgii svoje najväčšie a najluxusnejšie športovo-úžitkové vozidlá. Investíciu označil za dlhodobý záväzok, ktorý odráža dôveru automobilky v americký trh. Podľa informácií Reuters by sa v novom závode mohli vyrábať modely Q7, Q8 a Q9. Automobilka zároveň zvažuje ďalšie výrobné aktivity v Spojených štátoch, pričom časť vozidiel by mohla vzniknúť v spolupráci s ďalšími značkami koncernu Volkswagen. Presné rozdelenie výroby však ešte nie je definitívne schválené.

Nová továreň ešte nemá zelenú

Hoci Trump predstavil výstavbu ako významné víťazstvo svojej hospodárskej politiky, projekt ešte nie je definitívne schválený. O konečnej podobe investície musí rozhodnúť dozorná rada materského koncernu Volkswagen, v ktorej majú významné zastúpenie aj predstavitelia zamestnancov. Práve tí teraz požadujú podrobné vysvetlenie, aký dosah bude mať americký závod na existujúce výrobné kapacity v Európe. Bez takýchto informácií nechcú projektu automaticky udeliť súhlas.

Cavallová pritom samotnú myšlienku výroby v Spojených štátoch neodmieta. Pripúšťa, že z ekonomického hľadiska môže mať takýto krok opodstatnenie, keďže americký automobilový trh patrí medzi najväčšie a najvýnosnejšie na svete. Volkswagen na ňom navyše stále nedosahuje taký podiel, aký by si vedenie koncernu predstavovalo. Zároveň však upozorňuje, že vysoké americké clá stoja spoločnosť miliardy a vytvárajú tlak na jej hospodárenie. Odborári preto chcú vedieť, či investícia prinesie koncernu aj konkrétne obchodné výhody.

Otvorená zostáva napríklad otázka možných colných úľav pre ďalšie značky skupiny Volkswagen. Zamestnanecká rada zároveň požaduje vysvetlenie, či by prípadné dohody s americkou administratívou zostali v platnosti aj po zmene politického vedenia Spojených štátov. Najdôležitejšou podmienkou je však podľa Cavallovej ochrana existujúcich pracovných miest. Predstavitelia zamestnancov chcú poznať celkový plán rozdelenia výroby medzi americké a európske závody. Až potom sú pripravení rozhodovať o tom, či výstavbu podporia.

V Amerike tisíce nových miest, v Európe obavy z prepúšťania

Oznámenie investície prichádza v mimoriadne citlivom období pre celý koncern Volkswagen. Automobilka čelí vysokým výrobným nákladom, silnej konkurencii čínskych výrobcov a zmenám na svetovom trhu s elektromobilmi. V Nemecku preto pripravuje rozsiahle úsporné opatrenia, ktoré môžu viesť k znižovaniu počtu zamestnancov aj k obmedzovaniu výroby v niektorých závodoch. Vedenie koncernu považuje reštrukturalizáciu za nevyhnutnú na udržanie konkurencieschopnosti. Odborári však upozorňujú, že náklady na transformáciu nesmú niesť predovšetkým zamestnanci.

Práve tento kontrast vyvoláva medzi nemeckými pracovníkmi značné napätie. Zatiaľ čo v Spojených štátoch Audi oznamuje tisíce nových pracovných miest, zamestnanci v Európe čelia neistote v súvislosti s budúcnosťou svojich závodov. Koncern Volkswagen zároveň realizuje jednu z najrozsiahlejších reštrukturalizácií vo svojej histórii. V hre sú výrazné personálne úspory aj zmeny vo výrobnom programe jednotlivých značiek. Odborári preto požadujú, aby vedenie jasne vysvetlilo, ako chce rozvíjať americké aktivity bez poškodenia európskej výroby.

Z ekonomického hľadiska však nemusí byť výstavba továrne v USA automaticky v rozpore so zachovaním výroby v Európe. Automobilky často budujú závody priamo na trhoch, kde predávajú svoje vozidlá, aby znížili náklady na dopravu, clá a ďalšie obchodné bariéry. Dôležité však bude, ktoré modely sa v novom závode začnú vyrábať a odkiaľ sa ich produkcia prípadne presunie. Práve na tieto otázky zatiaľ predstavitelia zamestnancov požadujú konkrétne odpovede.

Dôležitá otázka aj pre slovenský automobilový priemysel

Plánovaná americká továreň môže byť zaujímavá aj zo slovenského pohľadu. Niektoré veľké modely SUV koncernu Volkswagen sa totiž v súčasnosti vyrábajú v bratislavskom závode, ktorý patrí medzi významné výrobné centrá celej skupiny. Podľa nemeckého verejnoprávneho rozhlasu Deutschlandfunk Döllner v reakcii na kritiku zdôraznil, že investícia v USA nie je rozhodnutím proti nemeckým výrobným závodom. Zároveň uviedol, že modely plánované pre americkú výrobu sa dnes produkujú v Bratislave. To prirodzene otvára otázku, ako sa prípadný presun časti výroby pre americký trh dotkne slovenského závodu. 

Zatiaľ však nie je potvrdené, že by nová investícia automaticky znamenala znižovanie počtu zamestnancov na Slovensku. Audi a Volkswagen musia najskôr definitívne schváliť samotný projekt a určiť jeho výrobný program. Dôležité bude aj to, či sa produkcia pre americký trh presunie v plnom rozsahu, alebo pôjde o postupné rozšírenie globálnych kapacít. Bratislavský závod navyše vyrába vozidlá viacerých značiek koncernu, takže jeho budúcnosť nezávisí iba od jedného modelového radu. Aj preto bude potrebné sledovať ďalšie rozhodnutia vedenia Volkswagenu.

Napätie okolo reštrukturalizácie pociťujú aj zamestnanci českej automobilky Škoda Auto. Podľa českého odborového zväzu KOVO koncern požaduje zmrazenie miezd do roku 2030, pričom návrh sa má týkať aj prémií a ďalších zložiek odmeňovania. Odborári takýto postup odmietajú a požadujú zachovanie doterajších podmienok kolektívneho vyjednávania. Škoda Auto v minulosti uvádzala, že koncernový transformačný plán nemá priamy dosah na jej činnosť. Česká automobilka pritom vo svojich domácich závodoch zamestnáva približne 36 500 ľudí vrátane agentúrnych pracovníkov.

Spor presahuje hranice automobilového priemyslu

Kritika Döllnerovho vystúpenia ukazuje, že veľké medzinárodné spoločnosti sa pri rozhodovaní o investíciách čoraz častejšie dostávajú aj do politicky citlivých situácií. Na jednej strane potrebujú dobré vzťahy s vládami krajín, v ktorých podnikajú, na druhej strane musia rešpektovať vlastné etické pravidlá a hodnoty. V prípade Audi sa tieto dva záujmy stretli na predvolebnom pódiu amerického prezidenta. To, čo malo byť oznámením významného obchodného projektu, sa tak zmenilo na vnútrokoncernový spor.

O ďalšom osude investície bude rozhodovať dozorná rada Volkswagenu, ktorá musí zohľadniť hospodárske záujmy spoločnosti aj stanovisko predstaviteľov zamestnancov. Odborári už dali najavo, že bez jasných záruk pre existujúce závody nechcú projektu automaticky vystaviť bianko šek. Samostatnou otázkou zostáva, či bude mať Döllnerova účasť na Trumpovom zhromaždení aj nejaké vnútrofiremné dôsledky. Zatiaľ nie je známe, že by automobilka oznámila konkrétne disciplinárne opatrenia.

Jedno je však už teraz zrejmé. Šéf Audi chcel v Spojených štátoch predstaviť miliardovú investíciu a podporiť expanziu automobilky na dôležitom trhu. Namiesto jednoznačne pozitívnej reakcie sa však po návrate pozornosti do Nemecka ocitol uprostred ostrého sporu s odborármi. A ten sa môže skončiť až pri rozhodovaní o tom, či nová americká továreň vôbec dostane definitívnu zelenú.