BRATISLAVA - Slováci sa na nadchádzajúci rok pozerajú pesimisticky.
Kým do roku 2008 vstupovalo až 43 percent populácie s optimizmom 43 % populácie, na rok 2009 pozerá s optimizmom už iba 26 % populácie. Najviac pesimistov je medzi nezamestnanými - 47 % a dôchodcami - 46 percent.
Naopak, najviac optimistov - až 45 % sú študenti. Informuje o tom prieskum agentúry pre výskum trhu a verejnej mienky KMG international, ktorá v dňoch 5. až 12. decembra uskutočnila na reprezentatívnej vzorke 1000 dospelých respondentov, ktorým anketári položili otázku: Pozeráte sa do roku 2009 skôr pesimisticky alebo optimisticky?
"Je nepopierateľným faktom, že práve končiaci sa rok 2008 bol z hľadiska optimistických očakávaní rekordný a aj reálne sa tieto očakávania naplnili. Naopak, vyhliadky na rok 2009 sú dramaticky odlišné a neprekvapuje, že miera pesimizmu narástla," uviedol za agentúru KMG international Peter Kořenek. Podľa neho Slováci začínajú brať do úvahy možné dopady svetovej ekonomickej krízy na ich život v budúcom roku. "Kým v roku 2007 pozeralo do budúcnosti s optimizmom 43 % populácie, v decembri 2008 sa na rok 2009 pozerá s optimizmom už iba 26 % populácie," komentoval Kořenek.
Prevažná časť optimistov sa podľa prieskumu presunula z minulého roka do kategórie skeptikov. "Tí očakávajú neistotu, nevedia ako sa veci vyvinú, alebo nečakajú ani príliš pozitívne, ani príliš negatívne udalosti. V roku 2007 ich bolo 32 %, v decembri 2008 až 42 %," skonštatoval. Počet vyslovených pesimistov však podľa prieskumu príliš nestúpol - z 21 % na 27 %. "Dá sa teda generalizovať, že hlavným trendom na rok 2009 je zvýšená miera skepticizmu – očakávania s určitým obavami, ale na druhej strane aj nádejami," zhodnotil Kořenek.
Postoje obyvateľov SR k budúcnosti sa však líšia. "Niekedy dosť výrazne. Podľa toho, aké sú to demografické skupiny, v ktorých regiónoch a urbanistických celkoch žijú," uviedol Kořenek. Očakávania v jednotlivých regiónoch sa líšia podľa toho, ako sa v uplynulých rokoch ekonomicky rozvíjali a aké signály tam prišli v posledných mesiacoch od rozhodujúcich zamestnávateľov.
"Najväčší optimisti žijú v Žilinskom a Košickom kraji – v oboch zhodne po 34 % a tiež v Trnavskom kraji. Je to vcelku pochopiteľné, veď okrem doterajšej dynamiky sa v posledných mesiacoch medializovali správy o ďalších rozvojových plánoch (napr. rozširovanie výroby v KIA), dokončovanie diaľnic smerom na východ a v neposlednej rade fakt, že napr. spoločnosti U. S. Steel Košice akoby sa ekonomická kríza vyhýbala," komentoval Kořenek z KMG. Podľa neho je zaujímavým úkazom schladenie optimizmu v Bratislavskom kraji – 27 %, kde obyvatelia donedávna verili, že nebývalý vzostup bude trvať naveky. V roku 2007 bolo optimistických 38 % obyvateľov tohto kraja.
"Najviac pesimizmom postihnutými regiónmi sú tradične kraje s najvyššou nezamestnanosťou a najnižšou dynamikou rozvoja – Banskobystrický – 31 %, Nitriansky – 32 % a Prešovský – 32 %," dodal. Najoptimistickejšia skupina obyvateľov sú tradične vysokoškolsky vzdelaní ľudia – 44 %. V tejto vzdelanostnej skupine je 14 % pesimistov. "Naopak, optimisticky naladených ľudí so základným vzdelaním je iba 18 % a pesimistov 37 %," informoval Kořenek. Podľa neho stojí za povšimnutie, že rozdiely v obavách sa medzi týmito vzdelanostnými skupinami prehĺbili v podmienkach nastávajúceho roka. "Inými slovami - ekonomická kríza dolieha väčšmi na menej vzdelaných ako na tých s vyšším vzdelaním," skonštatoval.
Veľmi podobná situácia je pri pohľade na pracovné zaradenie či ekonomickú aktivitu obyvateľov. U vysokoškolsky vzdelaných, odborných, tvorivých pracovníkov je miera optimizmu na úrovni až 48 %, pesimizmus 11 %. Medzi nekvalifikovanými, pomocnými pracovníkmi je optimistických iba 13 % a pesimistických 37 %. Optimizmus klesá aj s počtom pribúdajúcich rokov. "Najoptimistickejšia je veková kategória 25- až 29-ročných – až 52 %. Potom optimizmus postupne klesá až po šesť percent v skupine starších ako 60 rokov," uviedol Kořenek.
Naopak, najviac optimistov - až 45 % sú študenti. Informuje o tom prieskum agentúry pre výskum trhu a verejnej mienky KMG international, ktorá v dňoch 5. až 12. decembra uskutočnila na reprezentatívnej vzorke 1000 dospelých respondentov, ktorým anketári položili otázku: Pozeráte sa do roku 2009 skôr pesimisticky alebo optimisticky?
"Je nepopierateľným faktom, že práve končiaci sa rok 2008 bol z hľadiska optimistických očakávaní rekordný a aj reálne sa tieto očakávania naplnili. Naopak, vyhliadky na rok 2009 sú dramaticky odlišné a neprekvapuje, že miera pesimizmu narástla," uviedol za agentúru KMG international Peter Kořenek. Podľa neho Slováci začínajú brať do úvahy možné dopady svetovej ekonomickej krízy na ich život v budúcom roku. "Kým v roku 2007 pozeralo do budúcnosti s optimizmom 43 % populácie, v decembri 2008 sa na rok 2009 pozerá s optimizmom už iba 26 % populácie," komentoval Kořenek.
Prevažná časť optimistov sa podľa prieskumu presunula z minulého roka do kategórie skeptikov. "Tí očakávajú neistotu, nevedia ako sa veci vyvinú, alebo nečakajú ani príliš pozitívne, ani príliš negatívne udalosti. V roku 2007 ich bolo 32 %, v decembri 2008 až 42 %," skonštatoval. Počet vyslovených pesimistov však podľa prieskumu príliš nestúpol - z 21 % na 27 %. "Dá sa teda generalizovať, že hlavným trendom na rok 2009 je zvýšená miera skepticizmu – očakávania s určitým obavami, ale na druhej strane aj nádejami," zhodnotil Kořenek.
Postoje obyvateľov SR k budúcnosti sa však líšia. "Niekedy dosť výrazne. Podľa toho, aké sú to demografické skupiny, v ktorých regiónoch a urbanistických celkoch žijú," uviedol Kořenek. Očakávania v jednotlivých regiónoch sa líšia podľa toho, ako sa v uplynulých rokoch ekonomicky rozvíjali a aké signály tam prišli v posledných mesiacoch od rozhodujúcich zamestnávateľov.
"Najväčší optimisti žijú v Žilinskom a Košickom kraji – v oboch zhodne po 34 % a tiež v Trnavskom kraji. Je to vcelku pochopiteľné, veď okrem doterajšej dynamiky sa v posledných mesiacoch medializovali správy o ďalších rozvojových plánoch (napr. rozširovanie výroby v KIA), dokončovanie diaľnic smerom na východ a v neposlednej rade fakt, že napr. spoločnosti U. S. Steel Košice akoby sa ekonomická kríza vyhýbala," komentoval Kořenek z KMG. Podľa neho je zaujímavým úkazom schladenie optimizmu v Bratislavskom kraji – 27 %, kde obyvatelia donedávna verili, že nebývalý vzostup bude trvať naveky. V roku 2007 bolo optimistických 38 % obyvateľov tohto kraja.
"Najviac pesimizmom postihnutými regiónmi sú tradične kraje s najvyššou nezamestnanosťou a najnižšou dynamikou rozvoja – Banskobystrický – 31 %, Nitriansky – 32 % a Prešovský – 32 %," dodal. Najoptimistickejšia skupina obyvateľov sú tradične vysokoškolsky vzdelaní ľudia – 44 %. V tejto vzdelanostnej skupine je 14 % pesimistov. "Naopak, optimisticky naladených ľudí so základným vzdelaním je iba 18 % a pesimistov 37 %," informoval Kořenek. Podľa neho stojí za povšimnutie, že rozdiely v obavách sa medzi týmito vzdelanostnými skupinami prehĺbili v podmienkach nastávajúceho roka. "Inými slovami - ekonomická kríza dolieha väčšmi na menej vzdelaných ako na tých s vyšším vzdelaním," skonštatoval.
Veľmi podobná situácia je pri pohľade na pracovné zaradenie či ekonomickú aktivitu obyvateľov. U vysokoškolsky vzdelaných, odborných, tvorivých pracovníkov je miera optimizmu na úrovni až 48 %, pesimizmus 11 %. Medzi nekvalifikovanými, pomocnými pracovníkmi je optimistických iba 13 % a pesimistických 37 %. Optimizmus klesá aj s počtom pribúdajúcich rokov. "Najoptimistickejšia je veková kategória 25- až 29-ročných – až 52 %. Potom optimizmus postupne klesá až po šesť percent v skupine starších ako 60 rokov," uviedol Kořenek.
