BRATISLAVA - Slovensko nejde predávať 50 percent elektrickej energie zadarmo Maďarsku. Po mimoriadnom výbore parlamentu pre životné prostredie to uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Tvrdenia o odpredávaní elektriny označil za klamstvá. Téma Gabčíkova je podľa neho pseudotéma slovenskej opozície.
„To, čo povedala slovenská opozícia, že my ideme dať 50 percent elektriny zadarmo Maďarom, je totálny, ale totálny klam. Nikdy žiadna takáto debata nebola, nie je, ani nebude. Slovensko nemá žiaden dôvod dávať Maďarsku žiadnu elektrinu zadarmo,“ povedal Taraba. Tvrdí takisto, že SR nebude predávať Maďarsku elektrinu za 30 eur. Deklaroval, že Slovensko nikdy nebude cúvať z dominantnej pozície, ktorú v rámci sporu o Gabčíkovo má.
archívne video
Dialóg medzi Maďarskom a Slovenskom v otázke Gabčíkova je podľa Tarabu aj o tom, čo má byť so starým korytom Dunaja či ako legálne prevádzkovať Čunovo. „Rozsudok medzinárodného súdneho dvoru je o tom, že Slovensko malo právo Čunovo postaviť, ale nemalo ho právo sprevádzkovať,“ podotkol šéf envirorezortu. Za ďalšiu legitímnu otázku považuje, čo bude s výstavbou Nagymarosa v Maďarsku. „Nevidíme na strane Maďarska žiadnu snahu Nagymaros stavať ani v opozícii, ani v koalícii,“ povedal Taraba.
Výbor NR SR o vodnom diele nerokoval
Výbor Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v stredu o vodnom diele Gabčíkovo nerokoval. Poslanci neboli pri otváraní mimoriadneho zasadnutia uznášaniaschopní, nebolo ich dostatok. Výbor k usporiadaniu sporu okolo vodného diela Gabčíkovo iniciovali opozičné strany. Vyjadrili obavy, že Maďarsko dostane elektrinu zadarmo alebo za výrobné náklady. Na tému sa preto chceli na výbore pýtať ministra Tarabu.
Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko od projektu odstúpilo v roku 1989, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu vyniesol 25. septembra 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené.
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, čo sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky.
Taraba nekoná pri Gabčíkove v záujme Slovenska, tvrdí Stohlová
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) pri vysvetľovaní sporu o vodné dielo Gabčíkovo zavádza a nekoná v záujme Slovenska, pretože nie je dôvod Maďarsku dobrovoľne odovzdávať milióny eur v podobe energie za výrobnú cenu. Vyhlásila to podpredsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová (PS). Opozícia chcela o Gabčíkove aj o pripravovanej baterkárni v Šuranoch hovoriť na stredajšom zasadnutí výboru, no nebol uznášaniaschopný. Opoziční poslanci Tarabovi vyčítajú, že na výbor neprišiel a neodpovedal na otázky.
Podľa Stohlovej neexistuje dôvod rozprávať sa s Maďarskom o delení elektrickej energie. Zdôraznila, že súdny spor je už „za nami“ a rozsudok Slovensko nezaväzuje hovoriť o elektrickej energii, ani sa to doteraz nedialo. „Objavilo sa to ako téma sčista-jasna a začal o tom rokovať a hovoriť minister Taraba,“ uviedla poslankyňa na tlačovej konferencii. „Na tomto prípade je veľmi jasne vidno, že minister Taraba nekoná v záujme Slovenska. Nie je dôvod Maďarsku dobrovoľne odovzdávať milióny eur v podobe energie za výrobnú cenu, za akékoľvek takéto priateľské podmienky,“ dodala.
Taraba podľa nej zdôvodňuje potrebu rokovať o rozdeľovaní elektrickej energie existujúcim sporom. „Ten rozsudok nám to nehovorí, sú to výhovorky, videli sme dokumenty, počuli sme to od ľudí, ktorých sa to veľmi jasne týka a máme to potvrdené aj z maďarskej strany,“ skonštatovala a dodala, že rozsudok ani neobsahuje žiaden záväzok či časový tlak na dohodu s Maďarskom. Kritizuje Tarabu, že nechce hovoriť o motiváciách svojich krokov. „Buď je ako minister absolútne nekompetentný, že o takomto niečom vôbec rokuje s maďarskou stranou, keď na to nie je dôvod, alebo koná účelovo, dobrovoľne, vedome, pretože ho maďarská strana za to nejakým spôsobom vykompenzuje,“ priblížila Stohlová.
Opozícia sa chcela ministra pýtať aj na baterkáreň v Šuranoch. Člen výboru Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) kritizuje Tarabu za to, že sa pri baterkárni prizerá na to, ako sa investor odvoláva na posúdenie vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) pri priemyselnom parku Šurany a žiada stavebné povolenie už na fabriku. „Zarážajúce na tom je, že od začiatku minister hovoril, že baterkáreň bude mať vlastné posúdenie vplyvu na životné prostredie a priemyselný park vlastné,“ povedal Krátky. Podľa Stohlovej pri baterkárni hrozí to, na čo opozícia už upozorňovala, že pri zámere vybudovania baterkárne je snaha obísť riadny proces EIA. „Videli sme to najprv pri snahe umelo rozdeliť zámer na nejaký priemyselný park, vybudovanie infraštruktúry a potom samotnú výstavbu baterkárne. Teraz to vidíme opäť, keď si investor žiada o stavebné povolenie, pričom veľká EIA pre výrobu baterkárne nie je ukončená,“ priblížila. Vláda podľa opozície zanedbala komunikáciu, proces preto označuje za netransparentný.
Spoločnosť GIB EnergyX už pred pár dňami vyhlásila, že odmieta tvrdenia o manipulácii s údajmi či podhodnocovaní environmentálnych dosahov projektu v Šuranoch. Všetky dokumenty predkladané v rámci procesu EIA prechádzajú podľa spoločnosti prísnym odborným posúdením a spĺňajú platnú legislatívu SR aj EÚ. Spoločnosť zdôraznila, že pre samotný závod na výrobu batérií v Šuranoch je rozhodujúca tzv. veľká EIA, ktorá je vypracovaná samostatne a konkrétne pre závod GIB. „Táto dokumentácia obsahuje presné technológie, konkrétne kapacity a najkonzervatívnejšie hodnoty, teda hodnoty nastavené pre maximálne možné zaťaženie závodu,“ uviedla spoločnosť GIB EnergyX.
Taraba v stredu vyhlásil, že Slovensko nejde predávať 50 percent elektrickej energie zadarmo Maďarsku. SR podľa neho nebude cúvať z dominantnej pozície, ktorú v rámci sporu o Gabčíkovo má. Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu vyniesol ešte v roku 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskom a Slovenskom. Obe strany majú podľa rozsudku opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie.
V otázke Gabčíkova treba držať palce obom stranám, aby dosiahli dohodu
Aktuálne zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov prinieslo historickú šancu na vyriešenie dlhoročného sporu vo veci sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros a treba držať palce obom stranám, aby našli dohodu. V TASR TV to povedal predseda Maďarskej aliancie László Gubík.
Dodal, že z menšinového uhlu pohľadu na Slovensku stále existujú nevyriešené problémy, napríklad v oblasti podpory kultúry národnostných menšín. Medzinárodné vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú však lepšie, ako boli v posledných desaťročiach. „Keby sa teraz prinieslo nejaké dobré riešenie v takto strategickej a citlivej téme, bol by to ďalší krok dopredu,“ povedal.
Gubík dodal, že ak by bol cynikom, mohol by rozporuplné reakcie časti opozície na informáciu o možnosti dohody vnímať aj s uspokojením. „Ak opoziční politici, prevažne liberáli a progresívci, nazývajú ministra životného prostredia, dokonca nominanta Slovenskej národnej strany, maďarským agentom, tak ja ako maďarský politik na Slovensku si už potrebujem len objednať kapučíno,“ poznamenal na margo podľa neho paradoxných vyhlásení časti opozície.
Predseda Maďarskej aliancie pred rokmi priznal, že využil možnosť získania maďarského občianstva, v dôsledku čoho stratil to slovenské. „Hral som s otvorenými kartami,“ konštatoval Gubík s tým, že maďarské občianstvo potreboval aj ako študent práva na univerzite v Budapešti. Priznaním, že ho získal, chcel vytvoriť precedens, na základe ktorého by bolo možné tlačiť na zmenu slovenskej legislatívy vo veci občianstva. „Chcel som bojovať proti tomu, a tento názor mám stále, podľa mňa protiústavnému zákonu. Ale zdolať sa nám ho nepodarilo,“ konštatoval Gubík.
Dnešná legislatíva však umožňuje za určitých podmienok požiadať o navrátenie slovenského občianstva. Keďže chcel ako predseda Maďarskej aliancie kandidovať v slovenských voľbách, využil túto možnosť a slovenské občianstvo získal späť. „Teraz už mám obidve štátne občianstva,“ konštatuje Gubík.
Ústup maďarskej národnostnej politiky z Národnej rady (NR) SR aj europarlamentu bol podľa neho spôsobený vnútornými bojmi medzi politikmi zastupujúcimi menšinovú komunitu. Preto chce politiku Maďarskej aliancie stavať na neideologických témach, ktoré komunitu nerozdeľujú ale spájajú. „Najdôležitejšia úloha je, a to sme podľa mňa zvládli za posledných desať mesiacov, aby už Maďar nebol Maďarovi vlkom,“ vyhlásil s tým, že dôležitým parametrom novej politiky maďarskej menšiny smerom dovnútra, ale aj navonok, by mala byť slušnosť a korektnosť. „Môže to byť aj maďarský export,“ povedal s tým, že by takto chceli ísť príkladom celej politickej scéne na Slovensku.
Za pozitívum považuje aj skutočnosť, že sa bývalý predseda Maďarskej aliancie Krisztián Forró stal poradcom prezidenta Petra Pellegriniho pre národnostné komunity. „Je to výborná príležitosť na to, aby sme tematizovali náš politický program,“ poznamenal Gubík. Jedným z dlhodobých cieľov je presadiť, aby mali národnostné politické subjekty zjednodušený vstup do NR SR buď zrušením päťpercentného kvóra pre tieto strany, alebo vytvorením národnostných mandátov, aké sú zavedené napríklad v Maďarsku, Srbsku, Slovinsku či Chorvátsku.
Politický program Maďarskej aliancie je podľa Gubíka programom lokálpatriotizmu a je zameraný na riešenie praktických problémov obyvateľov národnostne zmiešaných území. Dôležitou prioritou je národnostné školstvo, ktoré umožňuje udržiavať pri vzdelávaní kultúrnu a jazykovú kontinuitu s menšinovou komunitou. Na tieto témy nedávno hovoril na odbornej konferencii s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas-SD). „Pán minister bol veľmi otvorený. Tí, čo mali skúsenosti s predchádzajúcimi ministrami školstva, hovorili, že toto bolo zatiaľ najkonštruktívnejšie, čo doposiaľ zažili,“ povedal Gubík s tým, že v konečnom dôsledku bude rozhodujúce to, čo sa z plánov a koncepcií podarí realizovať v praxi.
